Vagus by podľa projektového riaditeľa občianskeho združenia Sergeja Káru potreboval na prevádzku 100-tisíc eur, už teraz vraj idú na dlh. Doterajší postup mesta pritom OZ Vagus hodnotí ako nezákonný. „Mesto nám chce na prevádzku Domca poskytnúť sumu, ktorá pokrýva len 40 percent nášho prevádzkového rozpočtu,“ vysvetľoval Kára s tým, že Domec s kapacitou 80 ľudí mal v minulom roku 102-percentnú obsadenosť.
Rozhodli sa nevzdávať
Občianske združenie Vagus sa rozhodlo ponúkaný príspevok od mesta zatiaľ neprijať. „Zatiaľ sme sa rozhodli príspevok v tejto výške neprijať, lebo by sme len potvrdili to, čo si myslíme, že mesto nepostupovalo v súlade s platnou legislatívou,“ vysvetľuje Kára dôvody, pre ktoré občianske združenie Vagus odmietlo ponúkaných takmer 42-tisíc eur od mesta. Domec však chce združenie zachrániť. Radnici preto navrhli, že ak prispeje na pokrytie 70 percent nákladov na prevádzku denného centra, na zvyšných 30 percent si už občianske združenie peniaze zoženie.
Na ponuku občianskeho združenia však podľa Káru vedenie mesta nereagovalo. Združenie Vagus však dúfa, že nakoniec denné centrum, v ktorom je registrovaných 1 824 klientov, nebudú musieť zavrieť. „Nechceme zatvoriť toto miesto a snažíme sa preto robiť maximum. Dúfame, že mesto zmení svoj postoj,“ hovorí ďalej Kára. Podotýka, že Domec už dnes funguje na dlh. Samospráva totiž mala na prácu s ľuďmi bez domova občianskemu združeniu poslať prvé peniaze do konca februára.
„Už štyri mesiace ideme na dlh. Nemôžeme vystavovať riziku aj naše ďalšie projekty, napríklad Streetwork. Hrozí totiž, že ak Domec ostane otvorený, Vagus by mohol byť finančne insolventný a musel by skončiť ďalší dôležitý projekt pre Bratislavu,“ opisuje situáciu Kára. Na zavretie Domca by doplatila zrejme aj kaviareň Dobre&Dobré, ktorú Vagus prevádzkuje pri Starej tržnici a dáva v nej prácu ľuďom bez domova. Práve integračné centrum Domec totiž vytvára akési zázemie pre fungovanie kaviarne, kde napríklad vyberajú spomedzi ľudí bez domova zamestnancov kaviarne a pomáhajú im tak začleniť sa do života.
Zle nastavený systém
Celý problém slabého financovania práce s ľuďmi bez domova vidí šéf OZ Vagus Kára v zle zostavenom rozpočte hlavného mesta. „Od začiatku sme hovorili, že je potrebná vyššia suma príspevku na tento typ sociálnej služby, pretože poskytovatelia sú v meste traja a celková kapacita nízkoprahových zariadení v Bratislave je 166 ľudí,“ vysvetľuje Kára s tým, že bez strechy nad hlavou žije hlavnom mesta približne 4 500 ľudí. Hlavné mesto však tento rok na prácu s bezdomovcami vyčlenilo približne 100-tisíc eur, tie prerozdelilo medzi tri zariadenia – OZ Vagus priklepli 41 900 eur, Domov sv. Jána z Boha by malo dostať 55-tisíc eur a organizáciu Depaul Slovensko mesto podporí sumou 4 100 eur.
Bratislavská radnica síce priznáva, že nie je schopná poskytnúť túto sociálnu službu všetkým, ktorí by sa o ňu uchádzali, no zároveň tvrdí, že chce problematiku ľudí bez domova riešiť. „Preto vôbec po prvýkrát mesto pristúpilo k systémovému prístupu k financovaniu sociálnych služieb v tejto oblasti. V rokoch 2014 a 2015 hlavné mesto financovalo túto službu podľa občianskeho zákonníka len OZ Vagus, a to aj napriek tomu, že toto občianske združenie nepredložilo registráciu na túto sociálnu službu (zaregistrované bolo až koncom roka 2015),“ vysvetľuje Katarína Kohútiková z bratislavského magistrátu. Radnica zároveň pripomína, že priestory, v ktorých Domec sídli, mesto Vagusu prenajalo za symbolické jedno euro ročne.
Postupuje radnica podľa zákona?
Občianske združenie Vagus však mestu vyčíta, že nepostupuje podľa zákona. Samospráva je totiž povinná zabezpečiť sociálnu službu pre ľudí bez domova a aj ju zafinancovať. Ak ju nevie zabezpečiť mesto samo, urobiť tak môže aj u neverejného poskytovateľa. Finančný príspevok sa pritom vypočítava na základe prevádzkového rozpočtu za predošlý kalendárny rok, ktorý sa vypočíta tak, že od bežných výdavkov sa vypočítajú platby od klientov. Tie sú však v prípade nízkoprahových zariadení pre ľudí bez domova zanedbateľné, vysvetľuje expertka na zákon o sociálnych službách Lýdia Brichtová.
„Zo strany mesta ide o postoj a postup, ktorým porušuje zákonom stanovené povinnosti, a to zabezpečiť a financovať u neverejného poskytovateľa službu odkázaným občanom nachádzajúcim sa v ohrození životne dôležitých potrieb, nakoľko mesto samé nie je schopné takúto sociálnu službu svojim občanom poskytnúť,“ objasňuje Brichtová.
Hlavné mesto však vysvetľuje, že požiadalo všetky tri registrované subjekty na území Bratislavy poskytujúce sociálne služby v nízkoprahových centrách o predloženie priemerných bežných výdavkov za minulý rok a následne rozhodlo o pridelení finančných prostriedkov na prevádzku týchto denných centier.
Denné centrum pre ľudí bez domova na Mýtnej ulici otvorili na konci roka 2013. Priestory mesto prenajalo OZ Vagus za symbolické jedno euro a občianske združenie si ich zrekonštruovalo. Podľa Káru rekonštrukcia Domca stála približne 100-tisíc eur a získali na ňu peniaze z nórskych fondov.