Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Lokalita, ktorá začala rozkvitať s príchodom benediktínskych a neskôr kamaldulských mníchov, roky chátrala skrytá na začiatku lesa pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada. Dobrovoľníci tu zachraňujú to, čo čas ešte nestihol nadobro pochovať.
Komplex kamaldulského kláštora postavili na mieste zaniknutého benediktínskeho kláštora svätého Hypolita z 9. storočia. Najväčšou dominantou miesta sú dnes ruiny kláštorného Kostola sv. Jozefa zo 17. storočia.
Zoborský skrášľovací spolok chce miesto s bohatou históriou nielen zachrániť, ale aj dostať do povedomia ľudí. Dobrovoľníci tu plánujú vybudovať ihrisko pre deti. „S nápadom prišla naša členka Janka Chrtianska, ktorá je matkou troch detí. Navrhla, aby sme smerom k areálu vytvorili náučný chodník, ktorého súčasťou bude detské interaktívne ihrisko,“ prezradil predseda spolku Ján Kratochvíl.
Chodník kopíruje súčasnú cestičku, ktorá obchádza nemocnicu a vnára sa do lesa. Smerom k areálu zaniknutého kamaldulského kláštora vedie po dvoch drevených lávkach. Otvorili ho minulý víkend. Návštevníkov na ňom sprevádzajú náučné tabule s benediktínskym mníchom Filipom. Postavička ich oboznamuje s tým, aké horniny tvoria vrch Zobor, aké dreviny tu rastú a ktoré živočíchy žijú. Nechýbajú názorne ukážky skál či stopy zvierat.
Trasa ďalej vedie k malému prekrytému archeologickému nálezisku pred areálom. „Skryli sme sem kúsky keramických nádob zo štyroch období, ktoré si mladí archeológovia môžu vykopať a na základe informačnej tabule určiť, o aký črep ide,“ opísal Kratochvíl.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
V nálezisku sa nachádza asi sto črepov. „Pán profesor Pavel Žebrák z Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre vybral vhodné kúsky, ktoré sa v lokalite Zobora našli. Výtvarníčka podľa toho nakreslila nádoby a v základnej umeleckej škole ich vyrobili,“ prezradil predseda spolku.
Súčasťou chodníka bude interaktívne ihrisko. „Prostredníctvom hier a aktivít chceme deťom predstaviť históriu tohto miesta, dejiny Veľkej Moravy či patrónov Nitry – svätého Svorada a Benedikta,“ povedal Kratochvíl. Bude tu napríklad veľkorozmerná hra na spôsob Človeče, nehnevaj sa. Namiesto do domčeka sa však hráči budú snažiť dostať do jaskyne, kostola či obydlia mnícha. Náklady na ihrisko sa pohybujú okolo 4 500 eur. Dobrovoľníci ho vybudujú postupne za peniaze z grantov.
V spolupráci s archeológmi a reštaurátormi sa aktivisti aj naďalej venujú záchrane kláštorného kostola. „Ruinu sme staticky zaistili v prízemnej časti, aby murivo nespadlo. V tomto roku pokračujeme v statickom zaistení vrchnej časti a bočných lodí,“ doplnil Kratochvíl. Opodiaľ odkrývajú a skúmajú pozostatky obydlia kamaldulského mnícha, takzvanej eremitky.
Kamaldulovia
Kamaldulovia sú pustovnícky rád, založený sv. Romualdom v rokoch 1023 – 1026, ktorý nadväzoval na benediktínsku rehoľu. Názov získali podľa Camaldoli v Toskánsku, sídla prvého kláštora. Rád kombinuje spoločný kláštorný život s pustovníckym životom. Každý kláštor je nezávislý od ostatného sveta. Mnísi jedia to, čo si sami vypestujú. Dodnes fungujú takéto komunity napríklad v Poľsku.