Ferraty sú zaistené chodníky, známe najmä z alpských krajín. Sú zabezpečené oceľovými lanami, stúpadlami a rebríkmi, ktoré umožňujú pohyb aj v náročnejších a strmších skalných terénoch. Aj na Slovensku je viacero podobne zabezpečených chodníkov v Slovenskom raji či Malej Fatre. Ďalšie, ktoré však slúžia skôr na výcvik pre kluby vysokohorskej turistiky, sú v Tatranskej Kotline, pri Višňovom blízko Žiliny a Kremničke.
Ďalší ferratový chodník, ktorý by mal byť na začiatku Gaderskej doliny neďaleko Blatnického hradu, má naplánované dva varianty. „Jeden by bol rodinný a druhý športovejší, čiže náročnejší,“ hovorí Peter Kračmer, predseda Skialp klubu Kriváň. Nebudú to dlhé úseky. Športovejšia a náročnejšia istená trasa by mala mať 100 metrov, jednoduchšia 200 metrov a mala by viesť v oblasti, kde už kedysi existoval turistický chodník. Jej celková dĺžka s prepojením na turistický chodník na Blatnický hrad bude 1,6 kilometra.
Trasa ferraty sa má nachádzať v hrebeňovej oblasti, s peknými výhľadmi na okolité skalné útvary. „Ferrata bude zaistená fixnými oceľovými lanami, kovovými stúpadlami, na niektorých miestach budú premostenia, ktoré budú zrejme z dreva,“ priblížil Kračmer.
„Momentálne je tento projekt v prípravnej fáze, v prípade, že bude odsúhlasená podpora, tak sa môže realizovať počas letných mesiacov tohto roku a hotový by mohol byť koncom augusta,“ uviedol riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Turiec-Kremnicko Dalibor Steindl. Predchádzať tomu musia ešte rokovania s vlastníkmi a keďže by sa chodník nachádzal v treťom stupni ochrany Národného parku Veľká Fatra, aj s ochranármi. „Každopádne túto lokalitu je potrebné poriadne prejsť, zmonitorovať z hľadiska výskytu chránených druhov rastlín a živočíchov,“ naznačil šéf Správy NP Veľká Fatra Peter Vantara.
Ferrata Horskej záchrannej služby z Martina na Martinské hole bola budovaná v dvoch etapách, prvá sa začala pred tromi rokmi. Je otvorená celoročne, s výnimkou troch mesiacov rozdelených do dvoch sezónnych uzáver na jar (15.4. – 31.5.) a jeseň (15.9. – 31.10.). Je posledným najväčším projektom ferratového chodníka na Slovensku v súčasnosti. Na stredne náročnej trase, ktorá sa v istom bode tiež rozvetvuje na dve – na menej- a viacnáročný variant, pracovalo asi 30 drobovoľníkov. „Bolo to tritisíc brigádnických hodín,“ spomína Peter Kračmer. Horskí záchranári chodník budovali zo sponzorských príspevkov. Vedie kaňonom Pivovarského chodníka cez strmé skaly, kaskády, menšie či väčšie vodopády. Celá trať má približne päť kilometrov. Turisti, ktorí sa ho rozhodnú zdolať by okrem odvahy nemali zabudnúť na vhodnú turistickú obuv, odporúča sa aj ferratová súprava.