Areál Nitrianskeho hradu sa v stredoveku rozprestieral na celom kopci. Jeho opevnenie siahalo od 9. storočia do polovice 15. storočia až po budovu dnešného Župného domu. Rozlohu odhadujú odborníci na 8,5 hektára, Spišský hrad by sa sem zmestil dvakrát.
Až po rokoch výskumov mohli archeológovia zo Slovenskej akadémie vied potvrdiť, že Nitriansky hrad je pánom medzi slovenskými hradmi. „Románske opevnenie, ktoré ho obkolesovalo v čase jeho najväčšieho rozmachu, je unikátne v tom, že patrí k veľmi starým kamenným murovaným opevneniam v rámci strednej Európy,“ priblížil archeológ Peter Bednár.
Dovtedy sa podľa neho tvrdilo, že kamenné murované hrady vznikali na území Uhorska od prelomu 12. a 13. storočia. „Máme doložené, že hradba bola postavená asi o sto rokov skôr,“ dodal Bednár.
Na Slovensku je síce zaevidované oveľa väčšie opevnenie – v Bíni. Jeho rozloha je minimálne 120 hektárov, dodnes sa však nevie, načo tamojší areál slúžil. Spomedzi hradov, ktoré fungovali v 13. až 15. storočí, je Nitriansky hrad zatiaľ najrozsiahlejší.
„Vieme o rozsiahlych opevneniach na Sitne a pri Letanovciach. Výskum tam však nebol taký intenzívny, aby sme mohli povedať, či ide o dostavané hrady, ako fungovali a či fungovali dlhodobo, alebo išlo o nejaké útočisko v čase tatárskeho nebezpečenstva,“ vysvetlil odborník z nitrianskeho Archeologického ústavu SAV.
Románske opevnenie Nitrianskeho hradu sa začalo odkrývať náhodou. Išlo o záchranné výskumy, ktoré predchádzali rekonštrukciám. Začiatkom 90. rokov minulého storočia takto objavili prvý náznak, že hrad mohol chrániť aj oveľa dlhší múr. Dovtedy mali doloženú existenciu štyroch opevnení z rôznych období.
„V suteréne Župného domu sa plánovala rekonštrukcia kotolne. Objavili sme tam peknú stredovekú architektúru. Ukázalo sa, že ide o časť zaniknutej hradnej brány. Vtedajšie vedenie galérie, ktoré v budove sídli dodnes, uvažovalo, že ju sprístupní,“ spomenul archeológ.
Na prezentáciu tejto časti priestorov sa podľa neho dokonca urobil aj projekt. Brána je však dodnes skrytá pred zrakmi návštevníkov. „Existuje len súťažná architektonická štúdia z novembra 1995. Nie je vypracovaný realizačný projekt, ktorý by zohľadňoval aktuálnu funkciu priestorov," povedala hovorkyňa kraja Oľga Prekopová.
Archeológ upozorňuje, že brána sa začína rozpadať. Jej opravu má župa na pláne. Najskôr však chce zrekonštruovať iné časti Župného domu. Brána si na svoju obnovu bude musieť počkať. Závisí si to aj od finančných možností.
Po skončení výskumu v suteréne už archeológovia tušili, že brána vznikla súčasne s románskym opevnením hradu. Náznakom boli napríklad veľké kamene. Tie sa nachádzajú aj v najstaršej hradbe v areáli hradu, ktorá sa ťahá od kostola smerom k mestu.
Románska časť sa dá podľa veľkých kameňov spoznať v spodnej línii hradby. „V tomto úseku je zachovaná v plnej výške aj s opornými piliermi na vnútornej strane. Tu ju máme aj spoľahlivo datovanú,“ poznamenal archeológ. Vybudovali ju v období od druhej polovice 11. storočia do roku 1130.
Vedcom však chýbalo niečo, čím by najstaršiu hradbu v areáli hradu prepojili so stredovekou bránou v Župnom dome. Tento objav prišiel po tom, čo sa Nitrianske biskupstvo rozhodlo vybudovať pred vstupom do hradu centrum služieb pre turistov. Najskôr sem však prišli archeológovia, ktorí skúmali terén tri roky.
„Na dvoch miestach, kde sme vykopali dve zisťovacie sondy, sme rovno narazili na zachovanú románsku hradbu, ktorá je pokračovaním tej v areáli hradu. Vieme, že pokračuje aj ďalej,“ komentuje archeológ. Aby zostala ľuďom na očiach, projekt centra služieb pre turistov sa viackrát menil.
Zatiaľ chýba doklad o románskom opevnení na južnej strane kopca. Výskumníci majú podozrenie, že pri prestavbách hradu v 16. až 19. storočí terén vyrovnali a kameň z románskej hradby zrejme rozobrali a použili. Na západnej strane kopca sa našli aspoň malé časti, kde je hradba rozobratá až po základy. Archeológovia vedia tieto kúsky „pospájať“ a približne určiť, kadiaľ románsky múr viedol..