Nejde ani tak o to, komu a v akom podiele pripadne výnos z poplatku. Ale o to, že primátor a poslanci rozdielne chápu samotnú podstatu zákona," vysvetľuje Suchánek. Tou je, akou mierou stavebník finančne prispeje na výstavbu komunikácií, na vybavenie lokality škôlkami, školami, zdravotníckymi zariadeniami, aký podiel bude mať na výsadbe parkov, budovaní ihrísk a podobne.
V súčasnosti takéto spolufinancovanie riešia obce takzvanými vyvolanými investíciami, to znamená, že závisia od konkrétnych dohôd medzi samosprávou a stavebníkmi, pričom nie sú stanovené žiadne pravidlá. A toto mal upraviť práve miestny poplatok za rozvoj. Nie je však jasné, či to tak bude, keďže podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala po prijatí zákona sa budú stavebníci naďalej dohadovať so samosprávami a zároveň budú platiť aj poplatok za rozvoj. Pri súčasnej výške poplatku za rozvoj tak, ako ju stanovuje zákon, by však stavebník zaplatil milióny eur na poplatku a ďalšie milióny na projekty v rámci vyvolaných investícií.
Starostovia mestských častí si myslia, že takáto dvojitá záťaž by stavebníkov zlikvidovala. Svedčia o tom vyjadrenia viacerých z nich na nedávnej tlačovej konferencii. Podľa petržalského starostu Vladimíra Bajana v praxi nemôže fungovať reálne to, aby stavebník dvakrát zaplatil za metre štvorcové.
Zákon by mal vstúpiť do platnosti v novembri tohto roka, najlepším riešením by však bolo posunutie jeho účinnosti a vypracovanie novely so zapojením odbornej verejnosti a dotknutých ministerstiev, myslí si Suchánek.
Inštitút urbánneho rozvoja je občianske združenie, ktoré združuje profesionálov pôsobiacich v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny. Inštitút vznikol v apríli 2010 a sídli v Bratislave. Členmi inštitútu sú architekti, inžinieri, projektanti, stavebné firmy, developeri, ako aj predstavitelia finančných inštitúcií, marketingoví odborníci, právnici a reprezentanti samospráv. Jeho cieľom je vyvážený a dobre naplánovaný rozvoj miest a obcí, podpora stavebnej činnosti a rezidenčný, komerčný a priemyselný development.