Koníky z Muránskej planiny potešia turistov

, 30.11.2016 10:00
Kone, Muránska planina, Národný park Muránska...
Huculské kone sú neoddeliteľnou súčasťou Národného parku Muránska planina. Voziť budú aj turistov. Autor: ,

Sú krásne, silné, skromné a aj nenáročné. Huculské kone patria k veľmi starým plemenám, v súčasnosti ich chovajú pastieri žijúci v oblasti Národného parku Muránska planina, Vidieť ich však možno aj v Dobšinej alebo v Slovenskom huculskom klube v Sihle. O čosi viac sa ich krásou budú môcť pokochať aj návštevníci spomínaného národného parku. Umožní im to Huculská magistrála. Putovaním po nej môžu turisti stráviť v prírode aj niekoľko dní a z jedného miesta na druhé sa môžu premiestňovať na vozoch, ťahaných huculskými koníkmi.

Tieto kone sú v mnohých smeroch výnimočné aj podľa slov generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Milana Boroša. „Tento druh bol používaný ako nosné plemeno. To znamená, že ho nevyužívali na jazdenie, ale na vozenie nákladov. Má dlhší telesný rámec, teda vhodnú stavbu tela na prenášanie bremien. Jeho výnimočnosť sa preukázala aj počas prvej a druhej svetovej vojny, kedy huculov používali počas ťaženia vojsk na východ, kde boli kruté ruské zimy. Na rozdiel od iných druhov koní len huculy dokázali v tomto extrémnom prostredí prežiť. Aj vďaka tomu, že ako jediný použitý konský druh si dokázal nájsť prirodzenú potravu v prírode. Kone spásali čečinu, rôzne výhonky, no aj slamené strechy domov,“ hovorí o výnimočnosti plemena Boroš.

Kone, pasúce sa na lúkach Muránskej planiny, majú stále špecifické vlastnosti. Nevyžadujú špeciálnu starostlivosť, sú skromné pri výbere potravy. S pokojom zvládnu stretnutie s hadom či medveďom. Tieto vzácne vlastnosti by bola škoda nevyužiť, preto aj vznikla Huculská magistrála, po ktorej budú voziť turistov. Ako to bude fungovať, vysvetľuje Boroš. „Turistov budú voziť po jednotlivých staniciach Huculskej magistrály. Všetko budú mať na starosti certifikovaní sprievodcovia, ktorí strávia s turistami a presunom v prírode aj viac dní. Zastávkami na Huculskej magistrále sú Tisovec, Burda, Zbojská, Krátke, Sihla či Vydrovo. Na tieto účely budú využívať dvadsať koní, ktoré patria buď miestnym gazdom, alebo sú z huculského klubu v Sihle,“ vysvetľuje riaditeľ.

Skôr než by mohli vozy vyraziť do prírody, museli ich patrične vystrojiť. Podarilo sa to z mikrograntov, ktoré majitelia koní získali. Jeden žiadateľ mohol na tieto účely dostať maximálne do 3-tisíc eur. Podľa Boroša takto v súvislosti s Huculskou magistrálou podporili asi desať malých projektov. Financovali ich Švajčiari. „Tieto, ale aj ďalších asi štyridsať projektov podporila a zafinancovala Švajčiarska konfederácia zo svojich podporných mechanizmov celkovou sumou viac než dva milióny eur. Išlo o projekt s názvom Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch, ktorý realizovala Štátna ochrana prírody,“ zdôraznil Boroš. S projektom začali ešte v roku 2011 a skončil sa nedávno. Vyhodnotili ho minulý týždeň na Salaši Zbojská v okrese Brezno.

Projekt, rozdrobený na viacero mikroprojektov, bol zameraný na aktivity v oblasti ochrany krajiny, na spájanie ľudí a prírody či podporenie malých podnikateľov v oblasti turizmu. Okrem podpory Huculskej magistrály smerovali peniaze napríklad aj na opravu náučného chodníka Haburské rašelinisko, výrobu informačných tabúľ, vybavovanie informačných stredísk. Na území Chránenej krajinnej oblasti Poľana boli mapované lesné a nelesné biotopy, vypracovaný bol Program starostlivosti Národného parku Poloniny. Budované tiež boli altánky pre turistov, upravený bol kamenný monolit pre potreby cykloturistov. Neďaleko Salaša Zbojská vyrástla vďaka švajčiarskym peniazom aj pôsobivá vyhliadková veža.

Generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR Ján Krak vyzdvihol, že peniaze, ktoré prišli zo Švajčiarska, sú využité aj na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale aj na tvorbu niekoľkých pracovných miest. „Úrad vlády bol v tomto projekte sprostredkovateľom medzi Švajčiarskou konfederáciou a nositeľom projektu, ktorým bola Štátna ochrana prírody SR,“ vysvetlil Krak. Partnermi projektu boli aj Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Tatranskej Javorine, Centrum pre rozvoj a životné prostredie a Inštitút geografie Univerzity v Berne vo Švajčiarsku.

Podľa informácií veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Alexandra Wittwera ich krajina podporuje projekty zamerané na ekológiu preto, lebo sami Švajčiari prikladajú prírode a jej hodnotám veľký význam. „Za posledných desať rokov sme na Slovensku investovali viac ako 61 miliónov eur. Z toho takmer polovica peňazí smerovala na projekty zamerané na ochranu prírody. Podporovali sme ale aj projekty sociálnych služieb,“ podčiarkol. Cieľom aktivít je podľa neho vybudovať udržateľný turizmus, teda prostredie, v ktorom v symbióze funguje človek s prírodou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kone #Muránska planina #Zbojská
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku