Trnava mení svoju tvár, za necelé tri roky pribudli na území mesta tri „obchoďáky“. Koncom novembra tu otvorili City Park. Asi pred mesiacom bol ohlásený zámer postaviť v jeho blízkosti ďalší nákupný komplex. Výstavba sa plánuje aj pri nemocnici.
Obyvatelia sa začínajú cítiť stiesnene. „Na také malé mestečko, ako je Trnava, je to tu preplnené. Katastrofa,“ hovorí Trnavčan Daniel (66). Priznáva, že do nákupných centier občas zájde najmä kvôli akciám a zľavám. Uprednostňuje najmä tie, do ktorých sa vie dostať do 15 minút.
„Centier máme v meste dosť, pričom sa mi zdá, že niektoré upadajú,“ pridáva sa Katarína (31). Proti ich výstavbe v lokalitách, kde by aj tak nič iné nebolo, námietky nemá. „Nechápem však význam nových projektov s obchodmi, ktoré sa tu už opakujú. Z pohľadu zákazníka ma tým pádom dané centrum nezaujíma. Ak má vzniknúť ďalšie, tak nech sú v ňom nové značky,“ dodáva Katarína.
Obyvatelia lokalít, kde je dostupnosť obchodov a služieb slabšia, by nákupné centrum privítali. Dôkazom je čerstvo otvorený City Park, ktorý si pochvaľujú najmä ľudia z okolia. „Bývam v rodinnom dome kúsok odtiaľto. Sme radi, že to tu máme, lebo všetko je na opačnom konci. Keďže nešoférujem, musela som otravovať muža, aby ma odviezol,“ vysvetľuje Mária (57). Uznáva však, že na celé mesto je počet obchodných komplexov dostatočný. „Ideálne by ale bolo, ak by pokrývali všetky štvrte,“ myslí si Mária.
Podľa Ľubomíra Drahovského, analytika agentúry pre prieskum trhu Terno, je logické, že sa ľudia stavajú rezervovane k ďalším nákupným centrám, ktoré sa často od seba neodlišujú ani sortimentom, ani predajným servisom. „Nakúpia tam, kde to majú najbližšie, a do vzdialenejších nemajú dôvod ísť.“
Drahovský tiež vysvetlil jeden z dôvodov, prečo sa v nich opakujú rovnaké značky. „Súvisí to s celou škálou režijných nákladov obchodných spoločností. Pre tie, ktoré už majú v meste jednu či dve prevádzky, nie je problém zásobovať v malom okruhu aj ďalšie,“ doplnil. Odborník pripomína, že existujúce trnavské centrá majú predovšetkým lokálnu funkciu, prípadne slúžia ľuďom dochádzajúcim z blízkeho okolia. „Dopyt ľudí po obchodných komplexoch súvisí aj pohodlnosťou, preto ich pýtajú vo svojej blízkosti. Aj keď si na druhej strane môžu uvedomovať, že ich celkové množstvo v meste je pomerne vysoké.“
Analytik podotýka, že na Slovensku sú takéto obchody pod jednou strechou stále vnímané ako miesta, kde ľudia trávia voľný čas a kde sa stretávajú. „Vo vyspelom svete to už je dávno prekonané. U nás to bude ešte v tomto desaťročí pretrvávať,“ odhaduje Drahovský. Kde sú limity vyše 60-tisícového mesta? „Viac ako sedem nákupných centier je už pre developerov rizikom,“ myslí si.
Pravda oslovila tri spoločnosti a pýtala sa na návštevnosť ich trnavských nákupných centier. K najväčším patrí The Mall pri juhovýchodnom obchvate s viac ako tromi hektármi obchodnej plochy. Vlani vyhodnocovali návštevnosť areálu na základe sčítania prichádzajúcich áut z konkrétnej ulice.
„Počas jedného sledovaného týždňa to bolo viac ako 23-tisíc áut. Návštevnosť jednotlivých prevádzok je individuálna. Máme informáciu, že každý štvrtý zákazník je platiaci, čo je vynikajúci údaj,“ hovorí zástupca spoločnosti Extensa Group Štefan Harmaňoš. Počet zákazníkov vo všeobecnosti podľa neho stúpa, čo súvisí aj s pribúdajúcimi značkami. Spoločnosť očakáva, že toto číslo porastie, keď sa vybudujú dve plánované mostné prepojenia. Jedno z nich bude výlučne pre peších a cyklistov.
„Návštevnosť obchodného centra City Arena predstihla naše očakávania a kontinuálne rastie. Tento trend pripisujeme dobrému umiestneniu a kvalitnej skladbe obchodov a ponúkaných služieb,“ približuje Pavol Adamec, predseda predstavenstva spoločnosti City Arena. Centrum sa nachádza pri štadióne a pod jednou strechou má viac ako sto obchodov. Údaje o počte klientov firma neposkytla.
City Park ponúka 25 prevádzok na viac ako jednom hektári predajnej plochy. Konateľ spoločnosti TM real Tibor Mészáros priznal, že majú očakávania, pokiaľ ide o návštevnosť. Tieto údaje zverejňovať nechcel.
Na negatívne ohlasy verejnosti po ohlásení nového nákupného komplexu pár metrov od City Parku reagoval primátor Peter Bročka tým, že výstavba veľkých obchodných centier sa dá v budúcnosti obmedziť úpravou územného plánu. Zámerom radnice je, aby nevytvárali zahustenia výstavby a dopravy vnútri mesta. Do územného plánu by tak chcela dostať regulatívy, ktoré by to obmedzovali. Výnimkou by boli okrajové časti.
Čo si predstaviť pod veľkým obchodným centrom, nie je v tejto chvíli jasné. Mestskí úradníci dostali za úlohu preveriť, či legislatíva takéto obmedzenia vôbec umožňuje a v akej podobe a pripraviť k tomu materiál. „Regulatívy by mali zohľadňovať dopravnú situáciu, charakter územia a tiež nerovnomerné rozloženie týchto služieb v jednotlivých častiach mesta,“ približuje hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Investorom mesto nemôže prikázať, v ktorej časti majú vybudovať obchody. Stavať môžu tam, kde im to dovoľuje územný plán. „Je to vecou trhu a rozhodnutia investora, aj keď medzi jednotlivými časťami vzniká v zastúpení týchto služieb nepomer,“ vysvetľuje hovorca. Prípadné obmedzenia by mohli nadväzovať práve na dopravu, kde sa mesto môže oprieť o preukázateľné údaje.