Práve v tejto škole spustili unikátny projekt, ktorý sa zameriava na obdobie holokaustu a zverstiev počas druhej svetovej vojny, páchaných nemeckými nacistami na nevinných ľuďoch. V jednej z tried vytvorili priestor, kde sa žiaci cielene venujú tejto téme.
S nápadom prišla škola. Získala naň grant od banky. O spoluprácu požiadala banskobystrické Múzeum SNP. Otvorili ho vo februári tohto roku. „Je to absolútne ojedinelé. Nič takéto sa v rámci základných škôl na Slovensku doteraz nezrealizovalo, aspoň o tom neviem. Je to v podstate pilotný projekt, ktorý sme s nimi robili. Bol by som veľmi rád, keby takých učiteľov a škôl bolo viac,“ uviedol riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.
Informačným panelom, ktoré žiakom približujú textovo i obrazovo dejinné udalosti, dominujú jednoduché, ale veľavravné slová: Nezabudnime, učme sa, neopakujme chyby. Vystavené sú tiež projekty deviatakov na tému Anna Franková, ktorá sa v mladom veku stala obeťou nacistického vyvražďovania. Robili ich v rámci hodín dejepisu. Súčasťou každého projektu bol tiež vlastný pohľad a názor žiaka.
Nikdy by sme to nechceli zažiť
„Z toho, čo som sa dozvedela z rôznych zdrojov, kníh aj z internetu, som dospela k názoru, že druhá svetová vojna bola celkovo zlá a že by som nikdy nechcela žiť v takých podmienkach,“ zhrnula deviatačka Olívia Knapčoková. Súhlasia s ňou aj ostatní spolužiaci, ktorých téma Anny Frankovej zaujala. „Pani učiteľka nám rozpráva o koncentračných táboroch, ako to tam vyzeralo a na týchto paneloch to vidíme na obrázkoch. Boli sme na exkurzii v Múzeu holokaustu v Seredi a v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Aký som mala z toho dojem? Bolo to dosť na zamyslenie, že nevinní ľudia boli odsudzovaní za to, že boli inej rasy. Určite by som to nechcela zažiť,“ rozhovorila sa Alexandra Mesiariková.
Deviataci zo zvolenskej školy sa zhodujú, že téma holokaustu je zaujímavá. „Najmä cez príbehy. Dozvedáme sa o tom, ako ľudia túto dobu prežívali, aké to vlastne bolo. Určite je z toho aj ponaučenie, veď kto by chcel žiť a byť trýznený pod nátlakom niekoho iného?“ dodáva Lukáš Flašík.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Martin Ťavoda a Martin Rehák dokonca začiatkom tohto roka vyrobili zhruba šesťminútový dokumentárny film V tieni holokaustu. Svoje dojmy a názory v ňom opisujú ich spolužiaci. Zahrnuli doň návštevu zvolenského Parku ušľachtilých duší, venovaného pamiatke ľudí, ktorí pomáhali Židom, židovského cintorína i Múzea SNP. Nosnou myšlienkou dokumentu je poznanie, že mladí ľudia by mali poznať národné dejiny aj s ich tienistými stránkami. „Nemalo by sa to utajovať. Holokaust bol založený na nenávisti. To isté by sa mohlo stať aj budúcnosti,“ hovoria zvolenskí deviataci.
Raz budú rozhodovať o našom osude
Základná škola na Námestí mládeže vo Zvolene sa téme holokaustu venuje dlhodobo a stavia na zážitkové učenie. Od roku 1994 dokonca navštívili desaťkrát nemecký nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Osvienčime. Je to však finančne pomerne nákladné, a tak sa sústreďujú na špecializované múzeá v Seredi a v Banskej Bystrici. „Je to silný zážitok, ale keď sú deti pripravené, dokážu aj takúto ťažkú tému spracovať a pozrieť sa na to nielen cez emócie, ale aj to racionálne vyhodnotiť,“ konštatuje riaditeľka školy Ľubica Tomčíková. Ako môže holokaust osloviť školákov základnej školy? „Ide o ôsmakov, no hlavne deviatakov. Snažíme sa im to podať tak, aby to bolo pre nich zaujímavé. Nielen naučiť sa nejakú stať z učebnice, ale musí ísť o zážitkové učenie, vyučovanie cez beletriu. Sú vnímaví, dokážu veľa veci pochopiť, aj keď sú tínedžeri,“ odpovedá riaditeľka školy.
Učiteľka dejepisu Darina Hatiarová dodáva, že vo svete sa táto téma vyučuje primerane veku už v oveľa nižších ročníkoch. „Najdôležitejšie je, aby sa do toho aktívne deti zapojili. My sme s nimi sedeli dve hodiny v počítačovej učebni a na internete si študovali stránky Múzea Anny Frankovej. Často ich vyzývam, aby vyjadrili svoje názory. Nechcem, aby mi hovorili, čo chcem počuť, ale aby boli žiaci otvorení dialógu,“ povedala. Podľa nej učebnice dejepisu o národných dejinách sú síce odborne dobré, ale prepolitizované. „Žiaci sa naučia oveľa viac cez príbehy ľudí. Nechávam si preto čas na vyučovaní, aby sme si mohli čítať knihy s reálnymi príbehmi alebo diskutovať s pamätníkmi. Nám totiž chýbajú sociálne dejiny a tie treba dostať do škôl,“ naznačuje učiteľka.
Prečo sa zvolenská škola pustila do tohto projektu? „Deti sú naša budúcnosť, raz budú rozhodovať o našom ďalšom osude. Ak sa niečo zanedbá teraz a budú sa opierať len o prvoplánové informácie z internetu, tak sme prehrali. Nie je naším cieľom len dať im určité vedomosti, ale vychovať z nich dobrých, čestných ľudí, ktorí budú kriticky rozmýšľať a vedieť sa orientovať v premnožených, rozporuplných informáciách,“ hovorí riaditeľka školy. Priznáva, že nie sú idealisti a nemyslia si, že sa im to podarí stopercentne. Ich snaženie nadobudne zmysel, aj keď len časť detí pochopí a osvojí si postoj, že holokaust či rôzne diktatúry vždy priniesli ľuďom útrapy a potlačenie základných ľudských práv a slobôd.
