Terézia Vansová sa narodila do rodiny evanjelického farára vo Zvolenskej Slatine. Matka ju priviedla k praktickosti a pracovitosti pri zveľaďovaní domácnosti, ale otec bol ten, kto ju a jej súrodencov priviedol k láske ku knihám a literatúre. Sirota Podhradských je najznámejší Vansovej román. Literárna kritika ho považuje za prvý román slovenskej spisovateľky. Musela sa však zmieriť s tým, že za toto prvé dielo nedostala žiadny honorár. Terézia Vansová sa nikdy netajila tým, že jej v literárnej činnosti ide najmä o to, aby slovenské ženy čítali.
Ku kuchárskemu remeslu bola vedená od detstva a neskôr ho sama zúročila v periodiku Dennica, v ktorom uverejňovala recepty a rady gazdinkám. V knižnej podobe ich vydala v roku 1914 pod názvom Nová kuchárska kniha. Zhromaždila v nej vyše 900 receptov a praktických rád.
Terézia Vansová strávila rok v Banskej Bystrici ako dvanásťročná žiačka dievčenskej školy profesora Karola Orfanidesa, aby sa zdokonalila v nemčine. V zbierkovom fonde ŠVK – sa nachádza z tohto obdobia jej vlastnoručne vyrobený zošit príkladov z nemčiny, písaných švabachom. V meste sa natrvalo usadila aj s manželom a chovanicou15. júna 1911. V ich dome na Fortničke sa stretávala s umeleckými osobnosťami mesta a okolia. Jej susedom bol hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý, Elena Maróthy Šoltésová, či rodina evanjelického farára Jána Slávika. Práve tam vytvorila Terézia Vansová mnohé literárne a osvetové práce. Napriek osobným i profesijným problémom kráčala cestou životom so vztýčenou hlavou.
Výstava Od varešky k peru realizovaná Literárno-hudobným fondom ŠVK, sprístupňuje artefakty a predmety, jej kuchynské a písacie potreby, osobné predmety, korešpondenciu i vzácne fotografie. Zároveň tlmočí Vansovej odkazy, odpozorované zo skúseností, ktoré sú aktuálne aj pre súčasnú i budúcu generáciu.
Kurátorka výstavy je Zlata Troligová, výtvarne a technicky spolupracovala Radka Čabrádiová. Výstava Od varešky k peru – potrvá v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici do 26. mája 2017.