Časť areálu roky chátra a budovy nemajú využitie. Župa to chce zmeniť, zachrániť industriálnu pamiatku a vdýchnuť jej nový život. Podľa bratislavského župana Pavla Freša ich motivovala úspešná spolupráca s Cvernovkármi. Kreatívci a umelci potom, keď museli opustiť budovu Cvernovky v bratislavskom Ružinove, našli útočisko v župnej budove bývalej chemickej priemyslovky.
„Na Patrónke máme budovu, kde nie je žiaden ekosystém, ale obrovskú históriu a snažíme sa túto budovu zachrániť, aby sme tu nejaký ekosystém vybudovali,“ povedal Pavol Frešo. Pôvodne sa uvažovalo o predaji tohto areálu. Peniaze by župe pomohli napríklad pri oprave iných budov. Historická stopa tohto miesta je však podľa vedenia samosprávneho kraja taká silná, že stojí za to areál zachovať.
„Keď sa rozhodnete, že nepredáte nejaký areál, vzniká obrovský tlak, čím tú finančnú dieru z plánovaného výnosu zaplátate. Ale stojí to za to, aby sme predaj odložili a rozmýšľali, ako pamäťovú stopu zachováme. Môžeme samozrejme urobiť aj návrh vo vlastnej réžii, že tu bude múzeum totalít, ale cez model otvorených dverí sa budeme uchádzať o idey od verejnosti, víziu, čo s týmto miestom, “ povedal Frešo.
Súčasťou areálu je Domov sociálnych služieb pre deti a rehabilitačné stredisko Rosa aj veľké ihrisko. V budúcnosti by mohol byť akousi oázou pokoja uprostred pulzujúcej modernej štvrte, ktorá na Patrónke vzniká.
Na deň otvorených dverí chce samospráva pozvať kultúrnu obec, privátne subjekty aj širokú verejnosť. Cieľom je, aby videli a spoznali minulosť tohto miesta. Následne budú mať možnosť župe tlmočiť svoje nápady ako vidia budúcnosť areálu.
„Veríme, že sa nám na zastupiteľstvo podarí dostať jeden ucelený projekt a areál sa nám podarí zachrániť. Samozrejme, môže sa stať, že sa nám ozve len jeden privátny subjekt, ktorý povie, že to kúpi a zbúra. Aj to sa môže stať. Ale ako sa nám v prípade Cvernovky podaril brilantný krok, myslíme si, že sa nám môže podariť tento areál zachrániť,“ povedal Peter Húska z Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Spolu s kolegom približne pred rokom začali vlastné bádanie. „Pri vypratávaní vedľajších hál nás zberatelia historických vozidiel upozornili, že pravdepodobne sú tu ešte haly, ktoré sa týkajú pôvodnej továrne,“ vysvetlil Húska. Objavili totiž aj menej známe fakty o areáli továrne na náboje. Od marca 1942 približne do októbra jeho časť využívalo ministerstvo vnútra: Vzniklo tam koncentračné stredisko.
„Počas fašistického slovenského štátu bolo z koncentračného strediska Bratislava – Patrónka transportovaných do vyhladzovacích táborov približne 8-tisíc našich spoluobčanov židovského pôvodu. V archíve nájdete menný zoznam, kde je uvedené, ktorý deň kto nastúpil do tohto tábora,“ uviedol Miroslav Staník z BSK. Podarilo sa im tiež identifikovať budovu, ktorá bola v tom čase sídlom Ústavu pre zmrzačených. „Smutnou zaujímavosťou je, že vtedajší riaditeľ ústavu žiadal od ministerstva vnútra 5 korún za každého Žida za jeden deň, ktorý strávi v tomto tábore,“ doplnil Staník.
„Našli sme inštrukciu ministerstva vnútra pre policajného riaditeľa v Bratislave, ako majú prebiehať transporty zo Slovenska sem a potom následne do okupovaného Poľska,“ dodal. Textových materiálov je podľa jeho slov neúrekom. Problémom je nedostatok fotografií, ktoré by tú dobu dokumentovali. „Pokiaľ niekto má snímky z toho obdobia, podeľte sa s nimi. My sme oslovili Múzeum holokaustu vo Washingtone aj Jad Vašem v Jeruzaleme. Zatiaľ sa nám podarilo získať dve fotografie, čo je strašne málo. Dúfame, že v Slovenskom národnom archíve nájdeme ďalšie, ale je to práca na dlhé lakte,“ dodal.
Patrónka
Továreň na výrobu munície založila v roku 1870 viedenská firma Juraj Roth a spol. v priestoroch 6. mlyna na potoku Vydrica, ktorého vodu spočiatku využívali pri výrobe. Podľa Evidenčného listu pamätihodnosti mesta Bratislava pracovalo koncom 70. rokov 19. storočia v továrni 50 robotníkov, neskôr 200, z toho 150 žien.
„Po vzniku Československej republiky sa závod osamostatnil, rozširovala sa jeho výroba – vojenská, poľovnícka aj športová munícia rôzneho druhu – jedna z najobľúbenejších značiek nábojov bola Divoká kačica,“ uvádza sa v evidenčnom liste. Po roku 1935 výrobu presunuli do Považskej Bystrice a do areálu sa nasťahoval Zemský spolok pre pečlivosť pre zmrzačených. Žiaden z objektov bývalého priemyselného komplexu továrne na výrobu výbušnín a patrónov – bývalej Patrónky nie je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.