„Tento rozdiel vlastníkom vyplatia aj spätne, teda od 1. januára. V rozpočte hlavného mesta je na tento účel vyčlenených dostatok finančných prostriedkov,“ uviedla hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.
Hlavné mesto bude od žiadateľov požadovať, aby k žiadosti o kompenzáciu pripojili podklady, ktoré preukážu odôvodnenie ich nároku na vyplácanie kompenzácie. Do formulára budú žiadatelia uvádzať konkrétne údaje, napríklad údaje o byte, výmere, stave bytu, aktuálnej výške nájmu. K formuláru by mali pripojiť aj základné doklady, napríklad list vlastníctva, fotodokumentáciu bytu i doklad o výške regulovaného nájomného.
Metodiku schválila Komisia finančnej stratégie pre správu a podnikanie s majetkom mesta 13. marca tohto roka. Potom mestská rada odporučila predloženie materiálu do mestského zastupiteľstva. Na aprílovom zasadnutí však metodiku poslanci neschválili, preto ju opäť predložili.
Bratislava začala od začiatku januára tohto roka prijímať od vlastníkov reštituovaných bytov žiadosti o vyplácanie rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným. Žiadosti, ktoré mestu doručili, budú posudzovať a postupovať budú podľa prijatej metodiky. Tú vypracovali odborné útvary Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava najmä z dôvodu, že príslušná zákonná úprava je len rámcová a neobsahuje bližšie detaily určenia tohto rozdielu.
Povinnosťou hlavného mesta SR Bratislava bolo podľa zákona prijatého Národnou radou SR v roku 2011 zabezpečiť k 1. januáru tohto roka náhradné bývanie pre ľudí zapísaných v zoznamoch. Reštituent však musí zo zákona akceptovať nájomníkov bytov aj po 1. januári až dovtedy, kým budú mať náhradný byt. Rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným dopláca reštituentom mesto. V rozpočte na to vyčlenilo tri milióny eur.