Vodnou slávobránou sa na letiskách symbolicky vítajú nové lietadlá. Je to niečo ako krst. V Žiline ho robili po prvý raz. A nebolo to jediné použitie vody po pristátí bývalého špeciálu. Len čo lietadlo zastalo na Letisku Žilina, museli mu schladiť brzdy, z ktorých sa poriadne dymilo. A ani nie tak pre horúčavu, ale krátku dráhu, ktorá je pre žilinské letisko hendikepom. Aj napriek tomu bolo posledné pristátie hladké.
„Pristávanie v Žiline je špecifické kvôli tomu, že využiteľná dĺžka je 1 050 metrov. Takže s týmto typom lietadla je to skôr unikát tu sadať, lebo na tú dĺžku by to podľa predpisu nevyhovovalo,“ povedal Jozef Česnek, inšpektor letu a člen posádky.
Pilot priznal, že s cestujúcimi by na takej dráhe zrejme pristáť nemohol. „Máme prispôsobenú váhu, brali sme si palivo, aby sme nemali zbytočnú záťaž. Ale s cestujúcimi by sa takýto let nerobil,“ povedal pilot Viliam Polnišer. S týmto typom lietal 37 rokov. „My na ten aeroplán spomíname s úctou, pretože polietali sme s ním celú Európu, Blízky východ, Irak, Arménsko, Gruzínsko, a nikdy nás nenechal vonku. Vždy sme sa s tým lietadlom vrátili,“ dodal Polnišer.
Z letiska v Dolnom Hričove už neodletí, ale príčinou nie je krátka vzletová dráha. Ministerstvo vnútra JAK 40 zo svojej letky definitívne vyradilo, čiže starý vládny špeciál dolietal. Zostane v Žiline ako učebná pomôcka pre študentov Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity. „Bude slúžiť iba ako statická ukážka pre študentov. S tým, že študenti na ňom budú vykonávať niektoré operácie, ako je technika údržby lietadiel. To znamená montáž, demontáž niektorých častí. Zároveň v rámci bezpečnosti budú robené nácviky bezpečnostných predpisov a tak ďalej, ktoré sa vykonávajú v súčasnej dobe na simulátoroch na univerzite. Takže to budú môcť vykonávať aj v reálnom lietadle,“ povedal vedúci Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline Andrej Novák.
Lietadlo je už v podstate muzeálnym kúskom. „V súčasnej dobe by sa dalo povedať, že je to už vlastne historické lietadlo a patrí sčasti aj do múzea. A dalo by sa povedať, že tu bude aj ako muzeálny kus,“ hovorí Novák s tým, že sa budú snažiť sprístupniť ho aj verejnosti, ak to bude možné. „Myslím si, že by sme radi umožnili aj verejnosti si pozrieť toto lietadlo. Budeme to musieť pripraviť, súvisí to s bezpečnosťou, režimom vstupu a tak ďalej. Predsa len sa nachádzame na pôde letiska, kde nie je možné len tak jednoduchým spôsobom vstúpiť,“ dodal.
A muzeálnym kusom je aj simulátor JAK 40, ktorý má univerzita na letisku v Žiline, a ktorý bol kedysi jediným v strednej Európe. „Z historického hľadiska všetci piloti, ktorí lietali alebo lietajú v súčasnej dobe na JAK 40, prešli naším simulátorom a našimi bránami,“ uviedol Novák. Ministerstvo vnútra informovalo, že JAK 40 bol vyrobený v decembri 1979. Vo vnútri sú klasické sedadlá, ale i gauč s kreslami. Mohlo do neho nastúpiť 16 pasažierov, a kým bol v prevádzke, prepravil takmer 67-tisíc ľudí. Na jeho palube cestoval napríklad japonský princ Fumihito Akišino. Ale odviezol aj exprezidenta Rudolfa Schustera do nemocnice v rakúskom Innsbrucku. Nalietal 6 722 hodín a pristával viac ako 7 400-krát.
Na palube vyradeného lietadla Jak 40 ešte v čase prevádzky bola neraz aj Anna Gorodovová. Služobne najstaršia letuška Leteckého útvaru ministerstva vnútra už odchádza v septembri do dôchodku. Dosiaľ odlietala asi 20 miliónov kilometrov a približne 20-tisíc hodín. Robert Kaliňák jej udelil pamätnú medailu ministra vnútra I. triedy.