Ľubovniansky skanzen sa rozrástol o drevenicu z Údola

, 03.06.2017 10:00
skanzen, ľubovňa
Skanzen je vytvorený na lúke pod Ľubovnianskym hradom. Autor: ,

Ľubovniansky skanzen, ktorý leží priamo pod stredovekým hradom v Starej Ľubovni, má novú atrakciu. Je ňou drevenica z obce Údol v okrese Stará Ľubovňa z päťdesiatych rokov minulého storočia. Návštevníkom ju však sprístupnia až od novej turistickej sezóny začiatkom budúceho roku. Je už postavená, ale v súčasnosti ju postupne zariaďujú.

Skanzen je stredoeurópskym unikátom. Vyrástol totiž na lúke pod hradom a vznikla tým symbióza hradného panstva a drevenej dediny. Podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka je výnimočný aj tým, že okrem jednej kaplnky sú všetky objekty v ňom originály, na pôvodnom mieste ich rozobrali, potom priviezli do Starej Ľubovne a na mieste nanovo poskladali. „Jeho výnimočnosť spočíva aj v tom, že drevenice nie sú zariadené rovnako. Práve naopak. Predstavujú prierez životom človeka. V jednej vidieť, ako to v dome vyzeralo po narodení dieťaťa, v druhej, ako vyzerala drevenica počas sobáša, v ďalšej pri úmrtí člena domácnosti. Okrem toho v dreveniciach predstavujeme život mlynára, roľníka či gazdu,“ hovorí riaditeľ múzea.

Drevenica z rusínskej obce Údol, vzdialenej asi sedemnásť kilometrov od Starej Ľubovne, bude opäť niečím novým. Okrem toho, že v skanzene bude najmladším objektom, jeho výnimočnosť spočíva v tom, že má vnútri pec s dvomi kúreniskami spojenými cez stenu do jedného komína a má aj veľkú chlebáreň, kde sa piekol chlieb. Na rozdiel od ostatných dreveníc bude mať vnútro natreté vápnom a na tejto glazúre bude valčekom namaľovaný ornament, ako to už v polovici minulého storočia bolo v podobných obydliach zvykom.

Najstarším a najvzácnejším objektom je...
Najstarším a najvzácnejším objektom je gréckokatolícky kostol z Matysovej z roku 1833. Autor: Štefan Rimaj, Pravda
Drevenicu z Údola budú môcť návštevníci...
Drevenicu z Údola budú môcť návštevníci skanzenu obdivovať od budúcej turistickej sezóny. Autor: Štefan Rimaj, Pravda

„Do nášho skladu v Starej Ľubovni drevenicu doviezli ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Predtým ju do posledného kusa rozobrali a jednotlivé dielce označili. Doteraz na jej znovupostavenie nebol správny čas. Dozrel až teraz. Skladať sme ju začali v novembri minulého roku, základy boli vykopané ešte vlani v lete. Stavba už stojí, no ešte potrebuje vyzrieť a potom ju môžeme zariadiť kópiami pôvodného nábytku. Drevenicu budeme po otvorení využívať na organizovanie tvorivých dielní a edukačných programov pre deti,“ poznamenáva správca skanzenu Dušan Janický.

Skanzen verejnosti sprístupnili v roku 1985, myšlienka jeho vybudovania sa zrodila v hlave prvého riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Andreja Čepiššáka. Podľa súčasného riaditeľa Mikulíka prvým objektom, ktorý doň priviezli, je gréckokatolícky kostol z Matysovej z roku 1833, ktorý je aj najväčším skvostom skanzenu a najstarším objektom. K starým patrí aj obytný dom č. 100 z obce Malý Lipník, ktorý pochádza z roku 1885. Celkom je v skanzene takmer tridsať objektov vrátane stajní, sýpok či stodôl. Z toho obytných je sedemnásť. Dom z Údola bude osemnástym v poradí. „K zaujímavým objektom patria aj mlyn zo Sulína, škola z Údola z obdobia prvej republiky či drevenica z Jarabinej, kde žilo voľakedy množstvo drotárov chodiacich na vandrovku. Ale výnimočné sú vlastne všetky objekty,“ zdôraznil Mikulík.

Autor: Štefan Rimaj, Pravda
Autor: Štefan Rimaj, Pravda

Súčasnú koncepciu skanzenu vytváral etnológ Juraj Langer, ktorý má svoj podpis aj v podobe skanzenov v Martine, Pribyline či v Zuberci. „V skanzene predstavujeme objekty, teda drevenice a ľudovú architektúru, z historických regiónov Spiš a Šariš a sčasti aj z regiónu Zamaguria. Zobrazuje život obyvateľstva rôznych etník – Rusínov, Goralov, Slovákov, karpatských Nemcov, Židov či Rómov – v pohraničí a má teda poukázať aj na multietnicitu tohto prostredia,“ vysvetľuje Mikulík. Súčasťou skanzenu sú aj záhrady s ukážkou pestovania pôvodných plodín na dedine či domáce zvieratá, ktoré v ňom chovajú. Vo dvoch dreveniciach si múzejníci pripomínajú aj pamiatku dvoch známych etnografov Jána Lazoríka a Jána Olejníka. Nechýba ani dom s detským kútikom.

Skanzen priťahuje pozornosť nielen návštevníkov, ale aj filmárov. Z veľkej časti sa v ňom nakrúcal aj posledný Jánošík, ktorého režírovala Agnieszka Holland. Rady ho navštevujú aj rodiny s deťmi, ktoré môžu v skanzene stráviť neobmedzený čas. Podľa Mikulíka si na návštevu hradu aj skanzenu treba vyčleniť celý deň. Len prehliadka hradu, ktorý v minulosti navštívilo aj šesť kráľov, zaberie so sokoliarskym vystúpením 2,5 hodiny. Múzeum organizuje na hrade či v skanzene aj množstvo rôznych podujatí, animačných programov, ukážok starých prác a remesiel, ale aj podujatia ako Fašiangy, Trojkráľová liturgia, Dni Cyrila a Metoda a mnohé ďalšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ľubovniansky skanzen
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk