Foto: Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici
Po jedinečnej rezbárskej práci gotického umenia Hlave Jána Krstiteľa, spoznajú návštevníci Thurzovho domu príbeh nenapodobiteľnej bronzovej aquamanile. Je to dutá bronzová soška koňa, do ktorej najpravdepodobnejšie miništrant v kostole nalieval zvrchu do koníkovej hlavy vodu a tá cez otvor v pysku koňa vytekala na ruky hosťa. Zelená sieň, v ktorej Klenoty vystavujú, má neopísateľnú atmosféru, spájajúcu umenie s históriou, dokonalosť s krásou a výnimočnosť s jedinečnosťou.
V roku 1947 pri obrábaní pôdy neďaleko Pustého kostola vo Veľkej Čalomiji našiel Pavel Balážik jedinečnú bronzovú aquamanile. Unikátny nález zostal bez povšimnutia až do času, keď sa aquamanile dostala do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Vtedajší archeológ múzea – Gejza Balaša, v roku 1957 tento mimoriadny nález odborne preskúmal a predstavil verejnosti.
„Vďaka geniu loci Zelenej siene Thurzovho domu, zažijú návštevníci výstavy ešte silnejší estetický zážitok,“ zdôrazňuje výber výstavného priestoru riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň autor výstavy Roman Hradecký.
V období 12. – 16. storočia sa s rituálnou očistou rúk spája kovová alebo keramická nádoba s miskou, tzv. aquamanile. Prvé aquamanile pochádzajú z kolísky svetovej civilizácie, z územia dnešného Iraku a Iránu a vďaka kultúrnemu a obchodnému prepojeniu s Byzantskou ríšou, sa tieto nádoby objavujú v 11. storočí už aj v Európe. Najčastejšie sa s nimi stretávame na území Nemecka, Švajčiarska, vo východnej časti Francúzska a v severnom Taliansku. V strednej a východnej Európe sú nálezy kovových aquamanile zriedkavé až ojedinelé, pretože v týchto zemepisných šírkach prevažujú skôr výrobky z keramiky.
Rituálne, ale aj slávnostné umývanie rúk je neodmysliteľnou súčasťou viacerých kultúr a svetových náboženstiev. Križiacke výpravy preniesli túto tradíciu z kostolov aj do života šľachty a následne do domovov mešťanov. Umývanie rúk bolo dôležitým prvkom stredovekej dvornej etikety a významným spoločenským aktom. Ponuka na umytie rúk a jej prijatie odzrkadľujú spoločné hodnoty, dobré mravy, vzájomnú úctu, ale aj sebavedomie hostiteľa a jeho hosťa. Aquamanile nebola len obyčajná nádoba, z ktorej sa nalievala voda na očistu rúk, ale zároveň odrážala úspech a bohatstvo samotného hostiteľa.
„Bronzová aquamanile má dodnes dôležité postavenie medzi zbierkovými predmetmi bohatého zbierkového fondu múzea, pretože je stále jedinou bronzovou aquamanile objavenou na území Slovenska,“ vysvetľuje Roman Hradecký dôvod výberu predmetu z viac ako 380-tisícového zbierkového fondu Stredoslovenského múzea pre výstavný projekt Klenot v klenote.
Výstavu si môžu pozrieť návštevníci Stredoslovenského múzea do 5. októbra 2017.