Optimálna výška Dunajca pre bezproblémový splav je aspoň 60 centimetrov. Pltníci hovoria, že tento rok je hladina vody podstatne nižšia. Konateľ Združenia pltníkov Rudolf Velička priznáva, že takto sucho nebolo na Dunajci od roku 1994, keď sa tam začalo podnikať.
„V marci bola ešte hladina vo výške asi 50 centimetrov, ale celé leto je to už len 30 až 35 centimetrov, dokonca chvíľu klesla aj na úroveň 25 centimetrov,“ zdôrazňuje s tým, že sezónu splavov na Dunajci to neohrozilo.
Za ostatných 45 rokov, odkedy Velička jazdí po rieke na pltiach, sa nestalo, aby ju nebolo možné splaviť. Pltníkov a prevádzkovateľov tejto služby to však neraz stojí veľa síl a námahy. „Na niektorých miestach, kde sa prechádza komplikovanejšie, musíme dávať väčší pozor a kamene, ktoré nám bránia v jazde, vyťahujeme ručne,“ podčiarkuje.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Nízka hladina Dunajca má vplyv aj na dĺžku samotného splavu. Tradične trvá z Červeného Kláštora cez Prielom až do Lesnice približne hodinu a pol. Teraz sa predlžuje o ďalšiu polhodinku, niekedy aj viac. Tento stav pomáhajú riešiť aj Poliaci, ktorí v nádrži na ich strane v noci vodu zadržiavajú a ráno pred deviatou ju púšťajú.
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Pavol Faško tvrdí, že jedným z dôvodov súčasnej neutešenej situácie na Dunajci je rozsah zrážok v tejto lokalite, no v hre sú podľa neho aj ďalšie faktory.
„Od začiatku roka do konca júla tam boli zrážky asi o 40 milimetrov nižšie, ako je dlhodobý priemer. To však nie je až taký výrazný deficit, problém s nedostatkom vody je oveľa komplexnejší,“ mieni.
Faško vysvetľuje, že svoju úlohu zohráva aj fakt, že v zime bolo v tejto časti Pienin veľmi málo snehu. Trvalá pokrývka tam bola len v období od konca uplynulého roku asi do polovice februára a „perina“ mala hrúbku maximálne 22 centimetrov, čo z jeho pohľadu nie je veľa. „Keď sa potom sneh roztopil, do podzemných zásob sa dostalo málo vody a viac jej nebolo ani v prameňoch, ktoré stekajú do Dunajca,“ tvrdí Faško a pripomína nezvyklé tohtoročné horúčavy, ktoré z rieky tiež čo-to „odparili“.
Dunajec splaví na pltiach na slovenskej strane v priebehu sezóny viac ako 70-tisíc turistov, u severných susedov je to aj trikrát toľko. Velička si myslí, že aj napriek problémom s vodou by ich ani teraz nemalo byť radikálne menej.
„Zatiaľ sa nám darí. Nosnými mesiacmi sú júl a august, no ľudí vozíme až do konca októbra. Uvidíme, aké bude v septembri a októbri počasie, vlani nám neprialo. Veľa pršalo, a preto sme jazdili veľmi málo,“ vraví Velička.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Splav Dunajcom vyhľadáva veľa turistov najmä z Poľska, no chodí aj dosť Čechov, Maďarov a stúpa aj počet návštevníkov z Izraela. Domácich chodí pomenej. Podľa Veličku majú medzi dobrodruhmi ľudí všetkých národností zo všetkých končín sveta, azda len s výnimkou Antarktídy.
Ich počty v tejto sezóne zatiaľ nevie odhadnúť, no spomína, že na poľskej strane jazdí dvesto súprav a tie sa v najfrekventovanejších dňoch otočia aj dvakrát. Na tej slovenskej donedávna poskytovali tieto služby štyri spoločnosti, dnes však už fungujú pod jednou strechou.
Trasa splavu je dlhá asi desať kilometrov. Počas plavby sa núka pohľad na skalné previsy, pieninskú prírodu a jej symbol, ktorým sú skalné veže Tri koruny. Do Červeného Kláštora sa nadšenci splavujúci Dunajec môžu vrátiť pešo po turistickom chodníku s desiatimi informačnými tabuľami o miestnej faune a flóre alebo aj na bicykli po cyklochodníku. Návrat je možný tiež kyvadlovou dopravou, ktorá je zabezpečená autobusmi alebo mikrobusmi.