Posledná pripomienka na cintoríne v limbovom háji pod Ostrvou sa konala vlani, keď tam umiestnili desať nových tabúľ s menami. Celkom ich je 374. Je na nich už 494 mien – obetí hôr. Ďalších 28 mien je spojených s tragickými udalosťami Slovenského národného povstania na území Tatier. Kurátorom tohto pietneho miesta sú Štátne lesy TANAP-u, v ich kompetencii je aj schvaľovanie a montáž nových tabuliek s menami obetí, ako i údržba tých nainštalovaných.
Koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová vysvetľuje, že na tabuľkách, existujúcich no aj tých, ktoré tam pribudli pred niekoľkými dňami, sú nielen mená ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, ale aj v iných horách. „Svoju tabuľku pod západnou stenou Ostrvy má aj poľský himalájista Wojciech Wróž, ktorý v auguste 1986 zahynul pri zostupe z K2. Spolu s jeho menom pribudlo aj meno Haliny Krüger-Syrokomskej, významnej poľskej horolezkyne, ktorej sa výprava na K2 stala osudnou v júli 1982. Ďalším je opäť Poliak Przemyslaw Artur Kaczmarek, ktorý zahynul pri zostupe z rakúskeho Grossglocknera v júli 2012. Ďalší Poliaci – Grzegorz Kukurowski a Lukasz Chrzanowski prišli o život vlani, počas lezenia severnej steny Shivlingu v Himalájach,“ informuje Petránová.
Aj ďalšie meno na nových tabuľkách má poľskú stopu. Poľská horolezkyňa Elžbieta „Glajza“ Fijalkowska zahynula pri zostupe z Čierneho štítu v júni 2014. Na tabuľke je aj slovenské meno. Patrí Marošovi Balunovi, ktorého vlani zasypala lavína v okolí švajčiarskeho Safien Thalkirchu. Českému turistovi Ernstovi Hanischovi sa stal osudným zostup z Chaty pod Rysmi v auguste 2014, Slovák Maroš Körtvélyesi zahynul minulý rok na Prednej Bašte.
Ďalšími na nových tabuľkách sú podľa Petránovej meno Poľky Emilie Bartkowski, ktorá neprežila v októbri 2014 pád z Východnej Vysokej. Slovák Damián Kaleta zas doplatil v júli 2015 na pošmyknutie sa na snehu v centrálnom žľabe Vysokej. V apríli 2016 pri lyžovaní na juhozápadnej stene Kežmarského štítu prišiel o život Slovák Richard Böhmer a v novembri 2016 podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri páde pri traverze Ťažkého štítu do doliny pod sedlom Váha český turista Václav Veselý.
Posledná nová tabuľka patrí nášmu horolezcovi Vladovi Štrbovi, ktorý sa nevrátil z tohtoročnej expedície na Mount Everest.
Neoddeliteľnou súčasťou Symbolického cintorína sú aj drevené kríže z detvianskej rezbárskej školy. V limbovom háji pod Ostrvou je ich nainštalovaných 79, z tohto 77 je malých, zvyšné dva veľké sú umiestnené pri vstupoch. Dvadsaťdva z nich tento rok z cintorína dočasne odniesli kvôli ich reštaurovaniu. „Z nich sme už zrenovovali a na pôvodné miesto osadili štrnásť krížov. Postupne opravíme a pod Ostrvu vynesieme aj ďalších osem,“ poznamenal vedúci ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov TANAP-u Radoslav Žlkovan. Cintorínu dominuje kaplnka, na dverách ktorej je vytesané veľavravné motto: Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu. Dopĺňa ho nápis na jednom z kameňov Známym a neznámym obetiam Vysokých Tatier.
Pri myšlienke vzniku Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách stáli maliar Otakar Štáfl a Alojz Lutonský, tajomník Klubu československých turistov v Novom Smokovci, ktorí chceli sústrediť deprimujúco pôsobiace tabuľky obetiam tatranských končiarov umiestnených v rôznych častiach Tatier na jedno prístupné a dôstojné miesto. Symbolický cintorín sa po rokoch príprav napokon podarilo otvoriť 11. augusta 1940 počas Tatranských slávností.
Prvou osadenou tabuľou bola pamätná tabuľa poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, ktorí zahynuli v Batizovskej doline. Od roku 1970 je Symbolický cintorín zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.