Nielen vône a chute, ale aj dejiny byliniek v Stredoslovenskom múzeu

10.11.2017 12:13
korenie, výstava
Výstavu Vôňa a chuť korenia sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici. Autor:

Skôr ako si ochutíte polievku alebo navaríte mätový čaj, navštívte interaktívnu a vedomosťami či informáciami nabitú výstavu Vôňa a chuť korenia, ktorú sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici.

Výstava vznikla v spolupráci Stredoslovenského múzea s Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a pri jej prezentácii môžete napríklad zistiť, že lahodnú chuť a vôňu vanilky poznali už starí Aztékovia a dozvedieť sa, ktoré rastliny používali starovekí Egypťania na osvieženie dychu.

Koreniny ako šafran, vanilka, muškátový orech mali v minulosti cenu zlata a miesta ich nákupu boli držané v tajnosti. Cesta od pestovateľa k užívateľovi bola plná dobrodružstiev, ale aj veľmi nebezpečná, čo dokumentujú zámorské objavné cesty moreplavcov Vasca da Gamy a Krištofa Kolumba. Dôvodom pre ich odvážne výpravy bola práve snaha ovládnuť oblasti produkujúce korenie a získať tým rozprávkové bohatstvo.

Usušené alebo inak upravené časti rastlín charakteristickej vône a chuti využíva ľudstvo už po celé tisícročia nielen v tradičnej medicíne, pri ochucovaní a konzervovaní jedla a nápojov, ale aj pri praktizovaní mágii a pri balzamovaní mŕtvych.

Piepor čierny známy ako čierne korenie je jedným z najstarších korení na svete. V minulosti sa využíval aj ako liek, platidlo či posvätná obeť na uctievanie bohov. Až do neskorého stredoveku sa do Európy dovážalo karavánovými cestami z Ďalekého východu. So zámorskými objavmi moreplavca Vasco da Gama začal prekvitať námorný obchod s čiernym korením, ktorý najprv ovládli Portugalci a neskôr Holanďania a Angličania.

Dnešné Mexiko bolo až do roku 1837 jediným pestovateľom vanilky voňavej, kým sa nepodarilo identifikovať spôsob opeľovania kvetov tejto rastliny. Riešenie v podobe mechanického opeľovania vymyslel údajne 12-ročný otrok na ostrove Réunion neďaleko Madagaskaru, čím si zabezpečil vykúpenie z otroctva.

Veľký význam v dávnej minulosti mal aj kardamóm, ktorého tobolky žuvali starovekí Egypťania, aby si takto očistili zuby a osviežili dych. O niekoľko tisícročí neskôr aj nadnárodná spoločnosť Wrigley používala kardamóm vo svojich žuvačkách aby neutralizovala zápach v ústach.

Aj napriek tomu, že mnohým druhom korenín sa u nás darí, oblasť ich pôvodného výskytu je v exotickejších kútoch sveta. Podstatná časť týchto korenín má svoj pôvod v tropických alebo subtropických oblastiach Zeme.

Pôvod rôznych druhov paprík a čili nájdeme v Strednej a v Južnej Amerike, petržlen, rasca, aníz pochádza zase z oblasti Stredozemného mora.

„Medzi naše pôvodné druhy rastlín, ktoré sa využívajú ako korenie, či liek, zaraďujeme chmeľ obyčajný, lipkavec marinkový, borievku obyčajnú, zádušník brečtanovitý ale aj ďalšie“, spresňuje kurátorka výstavy a zároveň botanička Stredoslovenského múzea Elena Martincová.

„Návštevníci Stredoslovenského múzea sa dozvedia nielen zaujímavosti o pôvode jednotlivých druhov rastlín a ich zbere, ale počas prehliadky využijú aj svoje zmyslové orgány a prostredníctvom vôní a chutí budú sami objavovať domáce i cudzokrajné koreniny,“ pozýva na netradičnú výstavu riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Sprievodné podujatia k výstave

18. januára 2018 o 16.00 hod. prednáška botanika a cestovateľa Laca Fila Ako s bylinkami.

6. februára 2018 o 16.30 hod. Cestovateľský utorok so Silviou Szabóovou na tému Ako chutia cudzie krajiny – Himaláje, gruzínska časť Kaukazu a severný Kazachstan

Komentovaná prehliadka, v cene vstupenky na výstavu, s botaničkou Elenou Martincovou. vo štvrtok 30. novembra 2017 o 16.00 h.

#Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici #korenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Zimona 2 Amarylis white

Zimona 2 Amarylis white

29,99
Sweet Lilly Violet v taške

Sweet Lilly Violet v taške

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk