Samaš sa kamenárčinou živí celý život a popri klasických výrobkoch, ako sú napríklad náhrobky, sa snaží s kameňom aj experimentovať. Ako a kedy mu však napadlo, aby jeden z kusov pretvoril na funkčný hudobný nástroj?
„V potoku pod kopcom za dedinou, kde v dávnej minulosti bývala sopka, ležal roky veľký kameň takmer v tvare gule. Už možno pätnásť rokov dozadu som rozmýšľal, čo s ním a že niečo zaujímavé by som z neho mohol vytvoriť. Napokon som sa rozhodol pre netradičné riešenie – premeniť ho na niečo, na čom sa dá hrať,“ vysvetľuje Samaš.
Za pomoci bagra preniesol veľký kameň domov, kde má aj pracovnú dielňu, a pustil sa do práce. Najskôr v ňom navŕtal asi 70 centimetrov dlhú dieru, ktorá slúži ako ozvučnica a potom aj menšie otvory. Do toho hlavného sa fúka ako do trúbky a ďalšie slúžia ako prstoklad, ktorými sa dajú poľahky meniť tóny. Autor však nezabudol ani na miesto pre nos, či na to, aby bol k nemu ľahší prístup ústami.
Šikovný kamenár nie je hudobník, preto priestor na vylúdenie tónov piesne necháva radšej zdatnejším muzikantom. K nástroju z kameňa je voľný prístup, pretože Samaš si ho nenechal doma, ale dal ho premiestniť do pripravovaného sklárskeho skanzenu, ktorý je na lúke uprostred Dolnej Bzovej. Ľudia tam chodia obdivovať aj nedávno vybudovanú sklársku pec, v akej sa tavilo zhruba pred tristo rokmi.
Samaš hovorí, že tento unikátny hudobný nástroj by nemal zostať dlho osamotený. Sám sebe dal záväzok, že ak mu zdravie dovolí, každý rok vyrobí z kameňa ďalší – a vždy iný – prírastok. Uvažuje podľa vlastných slov najmä nad tými dychovými, ale nevylučuje ani sláčikový, konkrétne husle alebo violončelo. Chce, aby sa na každom dalo hrať. Jeho snom je totiž vznik akéhosi kamenného orchestra.
„Potom už k týmto hudobným nástrojom budem zháňať iba muzikantov, ktorí si na nich trúfnu hrať. Žiadne turné však organizovať nebudem. S niekoľkotonovými kúskami by sa asi premiestňovalo ťažko. Možno len so žeriavom či s veľkým nákladným autom,“ smeje sa.
Samašovou túžbou je, aby hudobníci spojazdnili kamenný orchester aspoň sem-tam, počas príležitostných podujatí či osláv. Tam, kde je už pripravený prvý jeho článok.