Nedávno skončená rozsiahla kontrola objektu nezistila žiadny zádrh, ktorý by mohol znamenať vážnejší problém v súvislosti s kvalitným zvládnutím šampionátu. Takto aspoň na stredajšom brífingu uisťoval novinárov primátor metropoly Ivo Nesrovnal (nezávislý) a ďalší predstavitelia hlavného mesta, ktoré je vlastníkom športového stánku.
Lenže zástupcovia radnice zároveň vyčíslili, že celková suma, ktorú treba na primeranú rekonštrukciu štadióna, aby vyhovel podmienkam medzinárodnej hokejovej federácie IHF, je okolo dvoch miliónov eur. „Z toho mesto zatiahlo 650 miliónov eur, ktoré sú v tohtoročnom rozpočte, a zhruba 300-tisíc eur, ktoré boli v rozpočte minulý rok – a tie sú už zrealizované,“ spresnil mestský kontrolór Peter Šinály.
Niektoré plánované opravy a údržba sa budú robiť v menšom rozsahu, ale dostatočnom na to, aby bol štadión pripravený na dôstojné zvládnutie majstrovstiev sveta.Peter Vojtko, riaditeľ mestskej organizácie STaRZ
Odkiaľ však mesto vezme zvyšný milión eur a čosi, na to zatiaľ odpoveď nie je. Nesrovnal iba naznačil, že už prebiehajú „dobré a dynamické“ rokovania so Slovenským zväzom ľadového hokeja a s ďalšími inštitúciami, ktoré by tieto finančné zdroje mohli poskytnúť. „Nepredbiehajte, nešpekulujte,“ odpovedal primátor na novinárske otázky, či mestu napokon nepripadne aj povinnosť uhradiť zvyšné peniaze.
Hovorca hokejového zväzu Peter Jánošík síce pripustil, že vzájomné rokovania bežia, no nepotvrdil, či je zväz ochotný zainvestovať. Rovnako ministerstvo školstva, ktoré zastrešuje aj šport, v stanovisku skonštatovalo, že v roku 2018 a 2019 nemá vo svojom rozpočte žiadne peniaze na účely financovania rekonštrukcie Nepelovho štadióna.
Pred niekoľkými mesiacmi pritom zástupcovia hokejového zväzu Nesrovnala informovali, že na opravy treba až okolo piatich miliónov eur.
Peter Vojtko, riaditeľ mestskej organizácie STaRZ, ktorá je správcom štadióna, vysvetlil, že oproti pôvodným zámerom „nastal rozdiel“. „Niektoré plánované opravy a údržba sa budú robiť v menšom rozsahu, ale dostatočnom na to, aby bol štadión pripravený na dôstojné zvládnutie majstrovstiev sveta. Niektoré veci, ktoré mali smerovať napríklad k šetreniu energetických nákladov, ktoré sú vysoké, sa dočasne odložili,“ zdôvodnil.
Namietol, že päť miliónov sa neplánovalo minúť v jednom roku, tieto investície mali podľa nebo byť rozložené na dlhšie obdobie. Aj on pripustil, že odhadovaná suma dva milióny na obnovu nemusí byť konečná. Zhruba milión, dodal, treba každoročne investovať len do údržby objektu.
Vo videu hovorí mestský kontrolór Bratislavy Peter Šinály.
Kľúčové opravy sa na štadióne majú urobiť už tento rok. Podľa predstaviteľov mesta sa dotknú najmä chladiaceho systému, ktorý sa síce menil pri rozsiahlej rekonštrukcii pred hokejovými majstrovstvami 2011, ale niektoré prvky zostali a v súčasnosti majú už 20 a viac rokov. Opraviť sa má aj systém vzduchotechniky a vetrania.
Vymeniť tiež treba mantinely či sedadlá, ktoré boli pri ostatnej obnove zakotvené do starého betónu pôvodných tribún a dnes sú uvoľnené. Inováciu si tiež žiada „informačná kocka“ nad ľadovou plochou, pretože IT technológie za osem rokov, počas ktorých funguje, sa podstatne zlepšili. Mesto kúpi aj novú rolbu na úpravu ľadovej plochy.
V čerstvej pamäti majú ešte mnohí Bratislavčania problémy okolo prípravy spomínaných hokejových majstrovstiev roku 2011. Vtedajšie vedenie mesta s primátorom Andrejom Ďurkovským niekoľko rokov zvažovalo výstavbu úplne novej ľadovej arény. Mala stáť najprv na pravom brehu Dunaja, potom v blízkosti medzinárodného Letiska M. R. Štefánika.
Do hry vstúpil aj vtedajší bratislavský župan Vladimír Bajan, ktorý pre budúcu halu zakúpil pozemok v Petržalke pri tamojšej čističke odpadových vôd. Vrcholom bol absurdný nápad postaviť nový štadión tesne vedľa starého Nepelovho, na pozemku s fungujúcou základnou školou, ktorá sa mala zbúrať a nanovo postaviť len zhruba o tristo metrov ďalej. Nakoniec sa v poslednej chvíli, keď už bolo pomaly konanie majstrovstiev ohrozené, rozhodlo o rekonštrukcii 70-ročného štadióna „deduška“.
Kopu problémov prinieslo aj financovanie obnovy. Náklady sa pôvodne odhadli asi na 63 miliónov eur a mali sa o ne podeliť mesto a štát. Rekonštrukcia sa predražila, mesto napokon do nej namiesto 40 miliónov investovalo až 74 miliónov eur. Dodnes tieto peniaze spláca. „Tento rok zaplatíme poslednú splátku šesť miliónov,“ priznal Nesrovnal.
Mesto momentálne uvažuje aj o radikálnom zvýšení nájomného niektorým užívateľom. Napríklad hokejový Slovan Bratislava, účastník KHL, mu dlhuje vyše milióna eur. Polovicu tejto sumy sľúbil klub uhradiť do 14. februára, sľub však nesplnil. „Očakávame platbu do konca týždňa, na zvyšok dohodneme splátkový kalendár,“ uzavrel Vojtko.
Zimný štadión Ondreja Nepelu
- Je najstaršou hokejovou halou na Slovensku, bol domovským štadiónom svetoznámeho krasokorčuliara, olympijského víťaza a bratislavského rodáka Ondreja Nepelu, po ktorom je pomenovaný.
- Pôsobili tu však aj hokejové hviezdy ako Jozef Golonka, Vladimír Dzurilla, Václav Nedomanský, bratia Šťastní a mnohí ďalší.
- Tunajšiu vodou striekanú ľadovú plochu pod holým nebom uviedli do prevádzky v roku 1871. Prvé bratislavské klzisko s umelým ľadom tu začali budovať 28. októbra 1939, otvorili ho pred Vianocami 1940 a prvé oficiálne hokejové stretnutie na ňom odohrali 21. decembra 1940.
- Klzisko však nebolo kryté a sektor pre divákov okolo mantinelov ponúkal fanúšikom len 300 miest. Prvé tribúny pribudli až v rokoch 1948 – 1949, kapacita sa vtedy zvýšila na 11-tisíc divákov.
- Štadión zastrešili v roku 1958, pri príležitosti majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní. Väčšia rekonštrukcia sa urobila aj v rokoch 1989 – 1992, v súvislosti s majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji 1992 v Prahe a Bratislave.
- Zatiaľ poslednou kompletnou prestavbou prešiel štadión pred hokejovým svetovým šampionátom v roku 2011. Mesto Bratislava ako vlastník ju rozbehlo 23. apríla 2009.
- Práce na objekte štadióna sa zavŕšili koncom novembra 2010, tréningové haly a podzemné parkovisko boli hotové 28. februára 2011. Po prestavbe je kapacita haly 10-tisíc miest.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.