Zachráni Dubnica výnimočné fasády?

Zatepľovanie domov nemusí byť jednoduchou záležitosťou. Najmä ak sú bytovky vyzdobené špeciálnymi vzormi, tak ako v prípade Novej Dubnice. Architekt Jiří Kroha pri jej navrhovaní použil ornamenty. Dodnes sú charakteristickým znakom a pýchou mesta. Jeho vedenie nechce dopustiť, aby sa takýto skvost zničil, a chce ich zachovať.

23.05.2018 06:00
Nová Dubnica ornamenty bytový dom fasáda Foto: ,
Unikátne ornamenty na fasádach z 50. rokov chce mesto zachovať.
debata (8)

Spoločenstvá vlastníkov bytov a ich obyvatelia by radšej zvoli jednoduchšiu cestu a ozdoby zakryli. Zachovať ich vyžaduje ďalšie náklady. Samospráva sa však rozhodla pre iný spôsob. Podľa zástupcu primátora Pavla Pažítku držia líniu, že ak zatepľovať, tak len pod kontrolou mesta, prípadne architektov, aby sa jedinečné prvky nepoškodili a zostali zachované. „Je to v začiatkoch. Záchrana týchto prvkov bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky, momentálne rokujeme so spoločenstvami vlastníkov. Máme architekta, ktorý pripravuje farebnú škálu, ktorá by mohla byť použitá pri obnove fasád. Ide to teda pomaly, ale o to dôkladnejšie,“ doplnil primátor.

V štýle socialistického realizmu

Novú Dubnicu navrhol architekt Jiří Kroha v duchu architektúry socialistického realizmu, neskôr nazývanej tiež „sorela“. Ten bol podľa Petra Szalaya zo Slovenskej akadémie vied, oddelenia architektúry veľkým idealistom a potlačil v sebe príklon k modernej architektúre.

Radšej sa zameral na tradíciu podanú v duchu komunistických ideí. „V použití ornamentov sa Nová Dubnica v rámci Československa síce nepovažuje za unikát, Kroha zároveň robil sídlisko v Ostrave, ktoré je ešte monumentálnejšie a výraznejšie, ale dubnické ornamenty sú nespochybniteľne originály a majú výborné výtvarné kvality,“ zhodnotil vedec, podľa ktorého architektúru v Novej Dubnici možno s odstupom času považovať za úspech. „Je to na Slovensku jediné komplexne postavené mesto na zelenej lúke. Jeho architektúra je pokroková a moderná,“ doplnil Szalay.

‚Ekonomicky nevýhodná‘ výzdoba

Socialistický realizmus v architektúre bol oficiálnym štýlom približne do roku 1956, keď po smrti Stalina jeho nástupca Nikita Chruščov vyhlásil, že výstavba s výzdobami a ornamentmi je ekonomicky nevýhodná a nariadil, že s ozdobovaním treba prestať. Vtedy nastúpila éra prefabrikovanej výroby a panelákov. „Napríklad domy vyššie od dubnického mestského úradu boli postavené na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Ozdoby na nich sú už iné, je tam vidieť takzvaný bruselský štýl, teda návrat k modernej abstraktnej výtvarnosti,“ vysvetlil Szalay.

„V geometrických vzoroch, ktoré vidíme napríklad na čičmianskych domoch, sú zakódované ochranné symboly, ktoré mali chrániť obyvateľov domu. Nová Dubnica bolo jedno z ukážkových komunistických miest, kde mali ľudové vzory z okolia Považia aplikované ako výzdobu na domoch svoju primárnu estetickú funkciu a zároveň to mala byť pripomienka pre obyvateľov moderného socialistického mesta, aby nezabúdali na krásu ľudových výšiviek a ornamentov,“ pripomenula etnologička Katarína Nádaská. Pri výstavbe mesta sa podľa nej rátalo s tým, že mnoho ľudí príde do mesta práve z okolitého vidieka, ornamenty na vstupných portáloch na domoch im mali pripomínať aj ich tradície a zvyky v ich domovských obciach, z ktorých sa sem presťahovali.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #architektúra #Nová Dubnica