Takmer tri metre vysoký kovový plot, predmet sporu, kedysi americkí diplomati okolo svojho sídla na Hviezdoslavovom námestí vybudovali z bezpečnostných dôvodov, na obranu proti možným teroristickým útokom. Túto funkciu síce spĺňa, je však nevkusný a hyzdí jedno z najkrajších námestí v centre slovenskej metropoly. A mestská časť Staré Mesto je správcom námestia, ktoré vlastní mesto.
Ambasadori sa mohli odvolať
„Americká ambasáda už nemá nijaký vlastnícky vzťah ani iné právo k pozemku, na ktorom sa oplotenie nachádza,“ zdôvodnil Števčík svoj minulotýždňový verdikt. Pripomenul, že bratislavské mestské zastupiteľstvo jej už od roku 2016 opakovane neschválilo nájom mestských pozemkov pod ním.
Voči nariadeniu Starého Mesta sa ambasáda mohla do 15 dní odvolať. Ak by to neurobila, nadobudlo by právoplatnosť. A plot by mal ísť do troch mesiacov dolu na náklady veľvyslanectva. Od odoslania verdiktu už tento čas uplynul.
„Zatiaľ sa nič nezmenilo. Odvolanie neprišlo. Nevieme však, kedy presne si na veľvyslanectve naše rozhodnutie prevzali. Pretože až tým dňom začala plynúť 15-dňová lehota,“ povedal Pravde Milan Stanislav z tlačového oddelenia mestskej časti. Spresnil, že keby sa ambasáda odvolala, prípad musí prevziať štát, a to prostredníctvom Okresného úradu Bratislava. Len ten má podľa neho kompetenciu zmeniť rozhodnutie staromestského stavebného úradu. „Pred rozhodnutím o odstránení plotu sme asi tri mesiace s Američanmi komunikovali, oni dobre vedeli, že nemôžeme konať inak,“ uzavrel Stanislav.
Prečo oplotenie vyrástlo?
Veľvyslanectvo malo pozemky s rozlohou približne 1 300 štvorcových metrov okolo budovy, ktorá je majetkom USA, prenajaté od roku 2005, pôvodne na 10 rokov. Vtedajší nájom bol stanovený na jednu korunu (v prepočte 0,03 eura) na rok za celý predmet nájmu. Bezpečnostné opatrenia urobila ambasáda v súvislosti s teroristickými útokmi v USA z 11. septembra 2001.
Práve bezpečnostnými dôvodmi a dohodami s bývalými vedeniami mesta a mestskej časti teraz veľvyslanectvo obhajuje svoje stanovisko, prečo plot zbúrať nemieni. Odvoláva sa aj na Viedenský dohovor, podľa ktorého majú hostiteľské krajiny zaručiť bezpečnosť diplomatickým misiám. „Je poľutovaniahodné, že bezpečnosť amerických a slovenských zamestnancov, rovnako ako obyvateľov Bratislavy a návštevníkov veľvyslanectva, sa stala politickou otázkou,“ reagovala ambasáda. Števčík v súvislosti s Viedenským dohovorom vysvetlil, že ochranné územie ambasády vyhradzujú na námestí osadené oceľové stĺpy. Je známe, že hoci sú „mierumilovne“ popísané úryvkami z Hviezdoslavových básní, v skutočnosti ich neprerazí ani ťažká pozemná vojenská technika. „To je bezpečnostná zóna americkej ambasády, ktorá je v súlade so stavebným povolením. Pokiaľ má byť súčasťou bezpečnostnej zóny plot, tak aj ten musí mať stavebné povolenie,“ zopakoval starosta s dodatkom, že to ambasáda v súčasnosti nemôže získať, nakoľko pozemok nevlastní a ani už nemá v prenájme.
Američania roky zvažujú presťahovanie
Ministerstvo zahraničia Pravde v stanovisku napísalo, že sa ďalej podrobne oboznamuje s rozhodnutím a argumentáciou stavebného úradu a posudzuje jeho dosahy. „Rezort dlhodobo a konzistentne argumentuje, že nie je možné vydať rozhodnutie o odstránení plota, ktorý je súčasťou veľvyslanectva USA, keďže priestory diplomatickej misie sú chránené nedotknuteľnosťou v súlade s medzinárodným právom – Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch,“ uviedol hovorca Peter Susko. Ako doplnil, otázku bezpečnostnej zóny a plota okolo veľvyslanectva možno riešiť len rokovaním a dohodou všetkých zúčastnených strán.
Americká ambasáda už viac rokov uvažuje aj o presťahovaní do inej bratislavskej lokality. Najnovšie prejavila záujem o pozemok susediaci s novým SND, no k dohode s hlavným mestom ako jeho vlastníkom zatiaľ nedošlo. Ak by sa ju však podarilo uzavrieť, má záujem postaviť si tam nové sídlo, v súlade s okolitou zástavbou.
Ako sú chránené iné americké veľvyslanectvá
Nielen v Bratislave, ale prakticky v každej metropole na svete sa ochrana tamojších veľvyslanectiev USA zvýšila po teroristickom útoku na „dvojičky“ a Pentagon v septembri 2001. Prakticky všade sú urobené opatrenia estétovi „päsťou do oka“. Nie všade však pretínajú historické námestie, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou.
Bezpečnostné ploty majú napríklad americké ambasády v Berlíne, vo Varšave, v Paríži, Ríme a ďalších mestách. Od dôb bombardovania krajín bývalej Juhoslávie sú všetky okná starej budovy veľvyslanectva v srbskom Belehrade zamurované. Výnimkou však nie je ani sťahovanie sídiel mimo centier, čo sa stalo napríklad v Sofii, Záhrebe či Kyjeve. Aspoň na pohľad voľnejšie sú bezpečnostné opatrenia na veľvyslanectve USA v Budapešti, hoci tiež stojí na vychytenom mieste, blízko parlamentu na Námestí slobody, zábrany okolo neho sú oveľa nižšie.
Estetické kvality bezpečnosti neobetovala americká ambasáda v Prahe. Okolo jej budovy v Schönbornskom paláci na Malej Strane vidieť len nízke oceľové stĺpiky. Ostatné bezpečnostné prvky nie sú rušivé, časť budovy však chránia výsuvné bariéry zapustené do okolitého terénu.