Sysle menia Muránsku planinu

Na pasienkoch Muránskej planiny, pod kopcom Cigánka, sa rozvinul syslí ekoturizmus. Pred časom práve tam premiestnili sysle z košického letiska. V divočine sa im zapáčilo a pomáhajú aj samotnej prírode.

17.08.2018 15:00
syseľ, Muránska planina Foto: ,
Sysle z Muránskej planiny sa odvažujú ísť aj do tesnej blízkosti ľudí. Z človeka strach nemajú.
debata (12)

Pätnásť až dvadsať áut s evidenčnými číslami všetkých možných okresov Slovenska, ale aj Česi či Nemci. Takáto pestrá sorta turistov prišla v priebehu jednej hodiny na „sysliu farmu“ pod Cigánkou v pracovný deň. Prilákala ich zaujímavosť, ktorá sa len tak nevidí. Sysle, ktoré pribiehajú blízko k človeku a ak im ponúkne nejakú dobrotu, doslova mu žerú z ruky.

O kolóniu sysľov na Muránskej planine sa starajú členovia Občianskeho združenia Živá planina, najmä zoológ Ervín Hapl, ktorý chová na lúke v lokalite známej aj ako Biele vody niekoľko somárikov. Podľa neho však taká idylická situácia s výskytom sysľov, ako je dnes, v tejto oblasti dlho nebola.

„Sysle na Muránskej planine vyhynuli koncom 70. až 80. rokov. Poklesol aj výskyt sokola rároha, ktorý sa sysľami živil, zmizla vzácna jašterica zelená, ktorá sa zasa stala potravou sokolov. V Národnom parku Muránska planina, kde som vtedy pracoval, sme sa v roku 2000 rozhodli obnoviť kolóniu sysľov,“ hovorí zoológ a dnes aj súkromne hospodáriaci roľník Hapl.

Stovky sysľov premiestnili z košického letiska, kde ich bol prebytok, a čakali, čo sa bude diať. Prvé roky boli ťažké, pretože väčšina sysľov sa ocitla na jedálnom lístku dravcov. Ich populácia klesla medzičasom aj na päťdesiat, dokonca v jednom momente iba na dvanásť kusov. Potom sa im však začalo dariť. Hapl to pripisuje aj zmene spôsobu udržiavania pasienkov. Kosili ich dobrovoľníci, lebo syseľ potrebuje nízku a riedku trávu, no od roku 2011 vypásajú lúku somáriky. A to sa sysľom viac páči.

Syseľ pasienkový Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Syseľ Syseľ pasienkový

„Na Slovensku je momentálne okolo päťdesiat lokalít s výskytom sysľa, no tá naša je najhustejšie osídlená týmto zvieratkom. Na Muránskej planine žije okolo dvetisíc sysľov a v budúcom roku sa ich počet môže zdvojnásobiť,“ teší sa zoológ. Počty sysľov zisťujú ochrancovia prírody dvakrát ročne. Prvé sčítanie sa začína koncom februára a trvá asi mesiac, druhé koncom mája a končí sa v polovici júna. Využíva sa pritom fakt, že syseľ je poriadny spáč, v auguste-septembri sa ukladá na zimný odpočinok a spí až do marca.

„Za ten čas sa otvory v zemi, ktorými vchádzajú do brlohov, upchajú a na jar si vytvárajú nové. Hovorí sa, že každý syseľ si urobí vlastný. Tie na jar vďaka GPS spočítame a tak vieme odhadnúť ich počty. Druhé sčítanie je po vrhu mláďat. Samice rodia raz za rok priemerne päť, môže ich byť až trinásť. Krátko po vrhu vyliezajú malé von a zdržujú sa len v blízkosti diery. Vtedy ich počítame a matematicky vieme odhadnúť, koľko sysľov pribudlo,“ vysvetľuje Hapl.

Život majú sysle krátky, priemerne trvá jeden a pol roka. Hapl si myslí, že prítomnosť turistov má na sysliu kolóniu pozitívny vplyv. „Ľudia ich pomáhajú kŕmiť a robiť populáciu silnejšou a pritom sa vytvára spojitosť či symbióza človeka s prírodou, čo je veľmi dôležité,“ prízvukuje zoológ. Význam sysľov podľa neho spočíva aj vo vytváraní rovnováhy a stability v prírode.

Odkedy sa obnovila kolónia sysľov na Muránskej planine, vracajú sa sem aj dravé vtáky, ktoré ich lovia. A to znamenalo po rokoch aj návrat jašterice zelenej, keďže už nebola na jedálnom lístku dravcov, kde ju nahradili práve sysle. Tým, že sysle prehrabávajú zem, na planine sa objavili rastliny, ktoré tam dlho nerástli a ich semienka niekde pod zemou len dlho prežívali. Pestré rastlinstvo znamená aj pasienok plný čmeliakov a motýľov. Celý areál pasienkov medzi Muráňom a Prednou horou má veľkosť 55 hektárov, sysle ich už obývajú osem a ich kolónia sa pekne rozrastá ďalej.

Syseľ pasienkový

Syseľ pasienkový, alebo aj obyčajný, je poľný hlodavec žijúci v strednej a juhovýchodnej Európe. Žije na pasienkoch, pri poliach a lúkach. Jeho telo má pretiahnutý tvar a na konci každej končatiny má syseľ pazúriky, ktoré slúžia na vyhrabávanie podzemných skrýš. Farba závisí od ročného obdobia, najčastejšie ju má sivú, hnedú, hrdzavohnedú až po odtiene červenej. Sysle sa živia steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín či hmyzom. Majú výrazné predné zuby. Na jar po prebudení zvyknú vážiť 200 až 300 gramov, pred zimným spánkom aj 430 – 500 gramov. Najväčšie jedince merajú asi 20 centimetrov. Ich typickým znakom je tzv. panáčkovanie, keď sa postavia na zadné nohy a pozorujú okolie.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Muránska planina #sysle #Živá planina