Demitrovi namiesto sĺz sochár doprial úsmev

Legendu hokeja Pavla Demitru si originálne uctil Peter Poliačik (31) z Uderinej. Amatérsky umelec vytvoril sochu vynikajúceho slovenského reprezentanta z klampiarskeho plechu. Dielo v životnej veľkosti je zatiaľ uložené v Lučenci. Zrejme sa však presťahuje na čestné mieste v Trenčíne, kde Demitra pôsobil.

19.09.2018 13:00
debata (4)
Peter Poliačik a jeho dielo, ktoré tvoril rok... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Pavol Demitra, Peter Poliačik, socha, Peter Poliačik a jeho dielo, ktoré tvoril rok aj sedem mesiacov.

Myšlienku mladému sochárovi vnukol brat. „Navrhol mi, či by som to neskúsil a ja som sa na to podujal,“ hovorí Poliačik. Samotná výroba mu trvala rok aj sedem mesiacov, tvorbe sa však venoval len vo voľnom čase popri práci. „Spotreboval som pri tom asi šesť metrov plechu, snažil som sa sochu robiť z väčších kusov, aby na nej bolo čo najmenej zvarov a spájania. Bez korčúľ meria 183 centimetrov a váži asi sto kilogramov,“ prezrádza autor.

Demitrova socha vznikala od korčúľ smerom nahor a Poliačik ju musel až šesťkrát rozobrať a stavať nanovo. S hlavou, najmä výrazom tváre, mu pomohol keramik Kamil Šlapák z Tvrdošína, on sám by kladivom detaily tváre urobiť nevedel.

Socha Paľa Demitru kopíruje jeho známy postoj so zdvihnutou pravačkou v momente, keď sa po svojom poslednom zápase v reprezentácii lúčil s vďačným publikom. Vo výraze jeho tváre však chýbajú slzy, ktoré mu vtedy tiekli po lícach. Tie sa autor rozhodol nahradiť úsmevom. Krátko po rozlúčke, 7. septembra 2011, zahynul Demitra aj so spoluhráčmi z ruského mužstva Lokomotiv Jaroslavľ pri páde lietadla. Mal iba 36 rokov.

Poliačik konštatuje, že socha asi dlho v jeho dielni nevydrží. V súčasnosti rokuje o jej umiestnení v Trenčíne, ku ktorému mal Paľo vrúcny vzťah.

Autor diela, ktoré by už čoskoro mohla obdivovať aj verejnosť, sa plechovej sochárčine venuje len štyri roky. „Vyučil som sa za krajčíra a chcel som sa venovať výrobe konfekcie. Ako dieťa som rád kreslil a maľoval, čo ma k tomu mohlo predurčovať. Napokon všetko zariadil život inak,“ vysvetľuje mladý Uderinčan.

Peter prišiel na to, že s dovozom lacného textilu z Ázie ani šitím a konfekciou neprerazí. Počas dvojročného pobytu v Nórsku, kam si išiel čo-to zarobiť, videl, ako si tam umenie a umelcov vážili. Pred odchodom domov sa rozhodol, že na Slovensku sa skúsi sochárčine venovať aj on.

Začiatky boli ťažké. Urobil si zváračský kurz a učil sa doslova na kolene. Návody, ako robiť sochy z plechu, hltal z internetu. Jeho cieľom bolo postaviť plechového koňa v životnej veľkosti. Aj keď si mnohí mysleli, že to nedokáže, on to „dal“. „Koňa som vyrábal celkom 960 hodín a už je v súkromných rukách. Chýr o ňom sa rozniesol, a tak sa mi začali ozývať ľudia. Vyrábal som logo firmy, sochu kamzíka, hlavy jeleňov či hlavu býka. Tú mám ešte stále u mňa v dielni,“ podotýka Poliačik.

Súkromnú galériu svojich diel nemá, všetky končia v rukách záujemcov a robia radosť iným. A čo pripravuje najbližšie? Zatiaľ nevie, no v hlave má iný projekt, ktorý so sochárstvom nesúvisí.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #socha #Pavol Demitra #Peter Poliačik