Primátor avizuje, že priestory bývalých kúpeľov chcú do spustenia rekonštrukcie otvoriť pre verejnosť na „krátkodobé využitie“. „Nebude to teraz tri roky zatvorené. Funkčné kúpele by sme chceli otvoriť v roku 2022,“ povedal Vallo. Ich sprístupneniu verejnosti má podľa jeho slov predchádzať ekonomická príprava, architektonická súťaž, verejné obstarávanie zhotoviteľa a rekonštrukcia. „Medzinárodný tím bude hľadať najlepšie riešenie, akým spôsobom môžeme vrátiť kúpele Grössling, ako využiť ostatné priestory okolo nich, ale aj aké budú podklady na architektonickú súťaž na rekonštrukciu,“ spresnil primátor.
Budova mestských kúpeľov Grössling je ikonickou stavbou Bratislavy a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Postavili ju v roku 1895 a ako kúpele slúžila Bratislavčanom do roku 1994. Hlavné mesto uzavrelo v roku 2007 zmluvu o nájme priestorov kúpeľov Grössling so spoločnosťou Synaphea za účelom ich rekonštrukcie. K tej ale nikdy nedošlo, a preto hlavné mesto prevzalo kúpele Grössling späť od nájomcu v roku 2017. Od roku 2017 boli realizované v objekte sanačné práce. Mesto pod vedením bývalého primátora Iva Nesrovnala následne pripravovalo celkovú obnovu kúpeľov. Do návrhu plánu rozpočtu na rok 2019 bývalé vedenie mesta predbežne navrhlo potrebné financie. O návrhu mestského rozpočtu na tento rok však ešte mestské zastupiteľstvo nerokovalo.
Budovu kúpeľov Grössling postavili v roku 1895 pod názvom Bad Pozsony podľa projektu viedenského architekta Alberta Svobodu a boli v nej sedacie a vaňové kúpele. K rozšíreniu kúpeľov o nové krídlo došlo v roku 1914. V časti budovy orientovanej na Dunaj vybudovali aj šermiarsku sálu. V roku 1917 Priemyselná banka predala kúpele Prešporskej obchodnej a úvernej banke a kúpele Pozsony sa zmenili na akciovú spoločnosť Grössling. Posledné rozširovanie kúpeľov sa uskutočnilo v rokoch 1929 a 1930, kedy sa kúpele rozrástli o nové byty. V roku 1946 odkúpilo kúpele mesto. V roku 1994 boli po takmer 100 rokoch kúpele zatvorené pre havarijný stav.