Ako konštatoval predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller, nový návštevný poriadok by mal byť voľnejší, zrozumiteľnejší a nemal by aktivity v horách podmieňovať členstvom v rôznych organizáciách. Zároveň by však mal byť prísnejší pri dodržiavaní pravidiel. Návrh nového poriadku možno pripomienkovať do 21. marca.
Turisti, horolezci, skialpinisti, horskí lyžiari, sprievodcovia, horskí vodcovia, nosiči a chatári vypracovali hromadnú pripomienku, v ktorej uvádzajú osem zásadných dôvodov, prečo je pre nich návrh návštevného poriadku TANAP-u neprijateľný. Kritike podrobili najmä trojmesačné obdobie, počas ktorého by malo byť celé územie národného parku úplne uzavreté pre horolezcov. Horolezectvo bude možné od 1. júna do 31. októbra a od 15. decembra do 15. apríla. Poriadok zároveň vymedzuje 13 oblastí, v ktorých sa nebudú môcť pohybovať vôbec. „Správa TANAP-u nepredložila vedecké a štatistické dôkazy, ktorými by zdôvodnila nové sezónne uzávery pre horolezectvo,“ uvádza sa v pripomienke. Zákaz nočného pohybu pre horolezcov, skialpinistov a turistov je podľa pripomienky v protiklade so zásadami bezpečnosti, zakázané by mali byť len plánované nočné aktivity.
Signatári pripomienky rešpektujú zákaz ich činnosti a aktivít v častiach s najprísnejším režimom ochrany v záujme zachovania biodiverzity. Podporujú tiež operatívne lokálne uzávery v miestach a čase, keď je to z hľadiska ochrany prírody dôležité, ako aj zákaz nevhodných aktivít vo vysokohorskom prostredí ako napríklad bivakovanie, táborenie či zakladanie ohňa. „Podmienenie povolenia činností v TANAP-e členstvom v konkrétnych spolkoch a organizáciách je v rozpore so všeobecnými demokratickými princípmi,“ píšu v pripomienke, v ktorej tiež vyzývajú na prijatie zonácie TANAP-u tak, aby ako národný park splnil medzinárodné kritériá. Na záver signatári navrhli vytvoriť pracovnú skupinu, ktorej súčasťou okrem pracovníkov Štátnej ochrany prírody budú aj horolezci a turisti.
Vyjadrenia iniciatívy považuje Správa TANAP-u za nátlakové
Vyjadrenia iniciatívy Aj my sme Tatry považuje riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko za zvláštne a nátlakové. „To už je asi na Slovensku zvykom sa takto cez médiá niečoho domáhať. Celý minulý rok sme sa so zástupcami niektorých týchto športových organizácií stretávali pri príprave návštevného poriadku, žiaľ, nedokázali nám ani zadefinovať niektoré veci, ako napríklad pojem horolezec, čo ma dosť mrzí,“ uviedol Majko v reakcii na iniciatívu, ktorá svoje požiadavky prezentovala na tlačovej konferencii v stredu v Bratislave.
Písanie takýchto výziev bez základného poznania prírodných zákonitostí národného parku, na základe emócií a s cieľom uspokojenia vlastných potrieb nie je podľa Majka najšťastnejšou cestou. „Naším poslaním a spoločenskou objednávkou je chrániť to, čo v tom národnom parku je, a to sú predovšetkým endemity, ktoré nikde inde na svete nežijú, ako je kamzík a svišť,“ zdôraznil s tým, že miera poznania ochranárov a ich skúseností má na tomto území viac ako 26 rokov. Ohradil sa tiež voči akémukoľvek bagatelizovaniu odbornosti pracovníkov Správy TANAP-u. „Príde mi to prinajmenšom zvláštne, aby sme boli konfrontovaní rôznymi športovými a záujmovými organizáciami, ktorých cieľ je jasný. Ak nebude návštevný poriadok, tak nebudú žiadne pravidlá ani usmernenia, obmedzenia a každý si bude robiť, čo chce,“ konštatoval.
Upozornil na to, že Správa TANAP-u musí citlivo reagovať na stúpajúcu návštevnosť v najväčšom slovenskom národnom parku. „Nemôžeme si zakrývať oči pred tým, keď nám po pádoch uhynie 11 kamzíkov alebo psy zadrhnú svišťa. Ak niekto ide na toto územie za rekreáciou a športom, predpokladám, že bude rešpektovať tie obmedzenia kvôli kamzičej ruji alebo vyhrabávaniu svišťov či hniezdeniu vzácnych dravcov a bude to brať s patričnou pokorou. Národný park bol vyhlásený preto, že tu žijú vzácne zvieratá,“ dodal Majko.
Zároveň zdôraznil, že všetci majú možnosť vyjadriť sa k návrhu návštevného poriadku písomne na Okresnom úrade v Prešove a ešte nič nie je uzavreté. Tiež pripomenul, že pri jeho tvorbe musia vychádzať aj z požiadaviek vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov v národnom parku, ktorí sú v tomto procese kľúčoví. „Tiež sa to tvorilo v spolupráci s Horskou záchrannou službou v súvislosti s bezpečnosťou a lavínovou prevenciou. Je to spoločenská objednávka a zodpovednosť máme voči všetkým občanom tohto štátu. Hájime záujmy nemých tvárí, ako sú zvieratá a rastliny,“ uzavrel riaditeľ Správy TANAP-u.