V Petržalke je spolu 24 materských škôl. „ Minulý rok bolo odmietnutých približne 600 detí, tento rok hrozilo odmietnutie až okolo 800 deťom. O petržalské škôlky nie je v porovnaní s inými škôlkami nadštandardný záujem. Problém je v tom, že mnoho žiadateľov nemá v Petržalke trvalý pobyt a mestská časť tak za nich nedostáva od štátu peniaze, " vysvetľoval Radovan Choleva, riaditeľ oddelenia komunikácie s verejnosťou mestskej časti.
Starosta Hrčka preto prišiel s radikálnym riešením. Mesačný poplatok za obecnú škôlku chce od septembra zvýšiť na 300 eur. Rodičia s trvalým pobytom v Petržalke budú mať 90 percentnú úľavu a budú platiť 30 eur tak, ako doteraz. „Predpokladáme, že väčšina rodičov týchto detí nebude chcieť platiť takúto sumu, a preto sa nám uvoľnia kapacity pre petržalské deti," reagoval starosta, ktorý podľa vlastných slov chce urobiť prijímanie do škôlok transparentnejšie a férovejšie. Jeho návrh ešte musia schváliť miestni poslanci.
Môže ísť o diskrimináciu?
„Všetko treba riešiť v rámci zákona, a podla mňa zákon neuvádza, že je potrebné diskriminovať deti ktoré nie sú z Petržalky. My môžme robiť len to, čo sa týka zákona, vyhlášok a právnych noriem," zhodnotila Hrčkov nápad Katarína Kovačicová, riaditeľka petržalskej MŠ Macharova.
Podľa Michala Kaliňáka, hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), môže byť dvojaký cenník pre materské školy protizákonný a môže naraziť na prokuratúru. „Už niekoľko okresných prokuratúr v iných mestách rozhodlo, že je to protizákonné, a to práve vo vzťahu k tomu, že došlo k deleniu poplatkov. Zákon pritom hovorí jasne, že samosprávy by v prípade materských škôlok mali uprednostňovať svoje deti pred cezpoľnými," upozornil Kaliňák.
Ministerstvo školstva tvrdí, že starostov návrh ide nad rámec zákona. Zdôraznilo, že kompetenciu určiť podmienky prijímania detí do materských škôlok majú riaditelia a nie mestské časti, tie len určujú výšku mesačného poplatku. „Prijímanie dieťaťa nemožno explicitne viazať na trvalý pobyt v mieste, kde sa nachádza materská škola. Podmienky prijímania detí do materskej školy nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nesmú byť diskriminujúce a obmedzujúce práva dieťaťa alebo zákonných zástupcov. Riaditeľ nesmie ako podmienku prijatia dieťaťa stanoviť napr. zamestnanosť zákonných zástupcov alebo trvalý pobyt dieťaťa a jeho zákonných zástupcov," uviedlo tlačové oddelenie rezortu.
Výhody pre ľudí s trvalým pobytom budú bežnejšie
To, že mestské časti uprednostňujú a zvýhodňujú svojich obyvateľov oproti cezpoľným je podľa Michala Kaliňáka pochopiteľné. „Tento trend bude pokračovať a zrejme sa bude prehlbovať aj ďalej. Ukazuje sa, že mnoho ľudí chodí za prácou do miest, ale bývajú v obciach, kde majú výhodnejšie bývanie, pretože nemajú na hypotéky vo veľkých mestách. Takéto problémy ešte budú vznikať a je už len vecou samospráv ako nastavia všetky verejné politiky, aby dali ľuďom dostatok dôvodov na zmenu ich trvalého pobytu," poznamenal Kaliňák. Podľa Kaliňáka sa podobné rozhodnutia môžu výrazne dotknúť kvality života obyvateľov, každý predsa chce svoje dieťa voziť do škôlky, ktorú má na ceste do práce a nie na druhý koniec mesta.
Problém majú aj iné mestské časti
Medzi najvyťaženejšie bratislavské mestské časti čo sa škôlok týka patrí práve Petržalka, Staré Mesto a Ružinov. Každá samospráva má na prijímanie detí vlastný model. Napríklad v Ružinove je to bodovací systém, v ktorom sa zohľadňuje trvalý pobyt, vzdialenosť bytu od škôlky a sociálna situácia rodiny. Ten však táto mestská časť riaditeľom škôlok len odporúča.
Petržalka už avizovala, že ľudí s trvalým pobytom chce zvýhodniť pri parkovaní. Od júla plánuje postupne zavádzať rezidenčné parkovanie. Predchádzalo tomu spočítavanie všetkých áut v mestskej časti, ktoré sa skončilo v apríli. Tým obyvateľom, ktorým to neumožní ich nájomca, ponúkne samospráva možnosť zahlásiť si trvalý pobyt na mestskom úrade. Takýto postup je bežný pre bezdomovcov. „Neviem či to bude úspešné, samospráva si musí uvedomiť, že musí ponúknuť dostatok kvalitných služieb na to, aby sa človek rozhodol si zmeniť trvalý pobyt. Otázka je, že či práve to, že vás znevýhodnili v prístupe k niektorým verejným službám a dali vám ponuku na adrese, kde sú aj bezdomovci, je to, po čom budú ľudia bažiť," uzavrel Kaliňák.