Tajch v Štiavnických vrchoch pripomína kráter. Kto sfušoval jeho opravu?

Obľúbené Dolnohodrušské jazero v Štiavnických vrchoch kedysi vo veľkom vyhľadávali ľudia z celého širokého okolia, ale aj z iných kútov Slovenska. Pred pár rokmi však vodnú nádrž pre rekonštrukciu vypustili a odvtedy ju plnú nikto nevidel.

25.05.2019 13:00
debata (1)
VIDEO: Dolnohodrušský tajch je bez vody. Kto ho zničil?
Video

Momentálne je tajch, paradoxne, v havarijnom stave. Letného relaxu sa tam ľudia tak skoro nedočkajú. Sklamaní sú chatári, majitelia prevádzok, rybári aj bežní turisti.

Problémy po rekonštrukcii

Keď Slovenský vodohospodársky podnik spustil rekonštrukciu tajchu, nikomu na um nezišlo, že prejde šesť rokov, a stále v ňom bude chýbať voda.

„Zbabrali to, čo v podstate v tejto lokalite pochovalo turizmus. V lete k tajchu chodievali dovolenkovať tisícky ľudí. Radi si tu zaplávali, oddýchli. Teraz im len vysvetľujeme, čo sa tu stalo a prečo je to stále prázdne,“ hovorí Karol Bielek, majiteľ reštaurácie s penziónom na brehu jazera.

„Mňa ako podnikateľa to zničilo. Rád by som vedel, či za to niekto prevezme morálnu aj finančnú zodpovednosť. Veď ja keď spravím len nejakú banálnu chybu, dostanem pokutu do výšky niekoľkých stovák eur,“ povedal.

Svoju prevádzku musel výrazne obmedziť, prepustiť zamestnancov a zaviesť víkendový režim. „Jedenásť rokov som to tu budoval, a takto to dopadlo,“ dodal znechutene.

Domáci: Kto pokazil, nech aj opraví!

Na aktuálny stav sa sťažujú aj chatári a Hodrušania. „Chodievali sme tam odmalička, a teraz nemáme kde relaxovať. Celé je to odfláknuté. Tí odborníci, čo to pokazili, by to mali aj napraviť,“ myslí si Marta Kolínková.

Vladimír Zeleňák si servítku pred ústa nedával. „Každému v tejto obci je to jasné. Sfušovalo sa to, peniaze sa minuli, a teraz to musia znova opravovať. Pribudli ďalšie náklady a niet nikoho, kto je za to zodpovedný,“ povedal rozhorčene.

Peter Michálik pozná Dolný Hodrušský tajch od svojich študentských čias. Často sa tam chodieval kúpať, stanovať a bicyklovať so svojimi spolužiakmi. „Veľmi ma mrzí, že teraz je vypustené. Turistika okolo bola vždy spätá práve s jazerom,“ pripomenul.

Rybári plačú tiež

Nadšení nie sú ani rybári. Vo vode, ktorej hladina dosahovala koncom apríla na najhlbšom mieste tri metre, zostalo zhruba 2¤500 rýb, konkrétne kapry, zubáče a pstruhy.

„Po rekonštrukcii nádrže, keď ju začali napĺňať, sme to zarybňovali štyri roky. Stálo nás to 30-, možno 40-tisíc eur, a teraz je to v ťahu. Keďže oteplením by tam všetko uhynulo, museli sme vykonať výlov,“ hovorí rybársky hospodár Tomáš Maslen.

Tvrdí, že po ďalšej oprave potrvá minimálne tri roky, kým jazero znova postupne napustia vodou, pričom celý ten čas zostane nepoužiteľné.

Bola to sfušovaná oprava?

Jazero je historickým chráneným objektom v zozname UNESCO. Vybudovali ho na ploche viac ako štyroch hektárov pred 275 rokmi ako súčasť vodohospodárskeho systému umelých vodných nádrží. Jeho maximálna hĺbka dosahovala 21 metrov.

„Pri prevzatí do správy v roku 1994 nebola zachovaná historická projektová dokumentácia. Nie je teda známe, ako a na akom geologickom podloží stavbu zhotovili,“ povedal hovorca vodohospodárov Marián Bocák.

Vysvetlil, že vodnému dielu chýbal funkčný dnový výpust a bezpečnostný priepad nemal dostatočnú kapacitu na prevedenie povodňového prietoku. Preto tam v rokoch 2013 až 2015 vykonali rekonštrukciu za 600-tisíc eur. Po jej dokončení uviedli nádrž do skúšobnej a následne do trvalej prevádzky.

V apríli 2017 však nastal problém. „Došlo k rozkyvu hladín podzemných vôd v novovybudovaných pozorovacích sondách v hrádzovom telese. Na základe meraní sa pristúpilo k jeho oprave formou injektáže. Počas prác sa zistili poškodenia potrubí dnových výpustov, pričom nie je možné preukázať, kedy k nim došlo. Či pred, alebo počas rekonštrukcie,“ poukázal na to, že nevedia vyvodiť, kto konkrétne je za to zodpovedný.

Okresný úrad v Žarnovici na základe zistených skutočností, vyhlásil na vodnej stavbe haváriu. Nádrž vypustili, znova ju naplnia až po pripravovanej generálnej oprave.

Vodohospodári plánujú vykonať opatrenie, aby nedochádzalo k presakovaniu a mohli tak dosiahnuť maximálnu prevádzkovú hladinu.

„Nové technologické riešenie je predmetom verejného obstarávania, pričom zhotoviteľ predloží viacero variantov. Náklady na opravu budú známe až po výbere vhodného riešenia,“ uzavrel Bocák s tým, že urobiť to chcú ešte tento rok.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Štiavnické vrchy