Oznam na drevenom kostole v obci Leštiny pri Dolnom Kubíne hlása, že dospelí návštevníci majú prispieť milodarom vo výške štyroch eur, žiaci, študenti, dôchodcovia a zdravotne postihnutí ľudia zaplatia o polovicu menej. Mnohí to podráždene vnímajú ako povinnosť, bez ktorej sa veriaci človek na evanjelickú bohoslužbu nedostane. Miestna farárka však tvrdí, že to platí len pre turistov.
Legendárny kostolík
Evanjelický artikulárny kostolík, v ktorom kedysi pokrstili Hviezdoslava či Margitu Figuli, sa neskôr objavil aj v scénach viacerých slovenských filmov. Postavili ho v roku 1689 a doteraz sa v ňom každú nedeľu konajú bohoslužby, na ktorých sa vraj zúčastňuje zhruba osemdesiat ľudí. Kapacitne by ich však zvládol až 350. Plný je možno len počas sviatkov, no cez sezónu trvajúcu od apríla do októbra, keď je otvorený verejnosti, ho prichádzajú obdivovať stovky turistov.
Okrem jeho malebnosti ich zrejme láka aj fakt, že tam v sedemdesiatych rokoch minulého storočia natočili legendárneho Pacha, hybského zbojníka, televízne drámy Ežo a Gábor Vlkolinský či Jakubiskov bizarný príbeh Dovidenia v pekle, priatelia.
Najskôr zaplať…
Oznam pri vstupe do kostola však niektorých zaráža. Píše sa v ňom, že na základe uznesenia presbyterstva evanjelického cirkevného zboru Leštiny prijatého vlani v máji je výška milodaru pre dospelých návštevníkov štyri eurá, deti, študenti a dôchodcovia zaplatia dve. Takto vyzbierané peniaze vraj budú použité na účely spojené s prevádzkou kostola a lektorskou činnosťou. Mnohým ľuďom to „zdvihlo tlak“, iní tvrdili, že je to len nešťastne formulované. Vstupné by sa však podľa nich nemalo nazývať milodarom.
Kto si chce obzrieť drevený chrám s kamennou podmurovkou, musí zaplatiť. Za fotografovanie vnútorných priestorov chcú ešte príplatok. Ešte predtým si však treba vypýtať povolenie od farárky.
Milodary na opravy
Oznam o povinných milodaroch vraj neplatí pre každého. „Každý si to môže vyložiť, ako chce. Veriaci prichádzajúci na služby Božie nemusia prispieť milodarom,“ objasnila farárka. Zatiaľ nevie, ako bude znieť nový oznam, no prízvukovala, že peniaze vyzbierané od turistov v žiadnom prípade neputujú do cirkevného zboru.
„Je na to založený zvlášť účet, z ktorého sa prostriedky čerpajú vyslovene na údržbu a opravu kostola, čo je nákladná záležitosť,“ dodala.
Sprievodca kostolom Vladimír Albíni nám vysvetlil, že záujem o prehliadky je počas sezóny pomerne veľký. Letné mesiace sú najsilnejšie a počas školského roka prichádzajú celé triedy žiakov či študentov s učiteľmi. Evidujú tiež návštevy z Kanady, Nepálu či Austrálie. „A z Európy hádam ani niet štátu, z ktorého tu ľudia neboli,“ podotkol sprievodca.
Kam chodil Hviezdoslav…
Pripomenul, že ide o významnú stavbu, ktorá je od roku 2008 súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho je chrám medzi Slovákmi známy aj tým, že pravidelne v jednej z jeho lavíc sedával Pavol Orságh Hviezdoslav. Na bohoslužby tam chodieval zo susedného Vyšného Kubína. Pôvodne mal kostolík stáť práve v jeho rodnej obci, no tamojší rímskokatolíci protestovali. V Leštinách v tom čase sídlila silná zemianska rodina Zmeškalovcov, ktorá navrhla, aby chrám vyrástol na ich pozemku s tým, že cirkvi ho darujú.
Vnútri pamiatky môžu ľudia obdivovať barokové ručné maľby na drevených doskách, ktorými je obložená, ale aj organ z roku 1910 vyrobený majstrom Janom Tučekom z Kutnej Hory. „Jeho najznámejšie dielo je v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe. Náš nástroj je podstatne menší, no máme výbornú organistku a je zážitok vypočuť si ju aj so spevom veriacich,“ hovorí Albíni. Za pozornosť však stojí tiež zvonička v areáli chrámu, ktorá tam pribudla v roku 1777. Dva pôvodné zvony však odliali o niekoľko rokov skôr. „Jeden nám zhabali počas prvej svetovej vojny pre potreby armády. Nový dal odliať, a v roku 1924 ho uviedol do prevádzky, vtedajší kňaz Štefan Šaško, rodák z Brezovej pod Bradlom. Bol to veľký národovec, zrejme preto je na zvone podobizeň Milana Rastislava Štefánika,“ uzavrel sprievodca.