Novinka má pomôcť zmierniť nedostatok pediatrov v kraji. Práve v Detve vlani skončili dve detské ordinácie. Župa preto v spolupráci s mestom spustila pilotný projekt vlastnej ambulancie, ktorá by sa mohla stať vzorom aj pre iné okresy. Pacienti ju nájdu v priestoroch detvianskej polikliniky, ktoré im bezplatne poskytlo mesto. „Podarilo sa nám nájsť lekárku, ktorá nemala záujem podnikať sama. Rozhodli sme sa teda založiť ambulanciu a zamestnať ju aj sestričku. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa tak stane kraj,“ povedal Martin Caudt, vedúci oddelenia zdravotníctva banskobystrickej župy. „Dostupnosť ambulantnej lekárskej starostlivosti v regiónoch závisí od ochoty lekárov prísť sem žiť a pracovať. Tento model odbremeňuje lekára od povinnosti starať sa o administratívu a dovoľuje mu sústrediť sa len na pacientov. Verím, že takáto ponuka bude lákavá aj pre mladých lekárov, ktorí si vlastnú ordináciu nemôžu dovoliť z finančných dôvodov,“ doplnil Caudt.
Janka Wrede sa už svojich malých pacientov nevie dočkať. Horí zvedavosťou, lebo doteraz vo svojom odbore pôsobila len v zahraničí. Medicínu síce vyštudovala na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, ale hneď potom si to nasmerovala do Londýna. „Tam som si urobila aj prvú atestáciu z pediatrie. Po troch rokoch som sa odsťahovala do austrálskeho Sydney, kde som pokračovala v špecializačnom štúdiu,“ hovorí. K protinožcom ju to vraj lákalo odvtedy, ako tam raz strávila jazykový pobyt.
V Austrálii mala silné zázemie s tamojšou československou komunitou a vedela, že za oceánom nájde podporu mnohých kamarátov. „Vždy ma lákalo cestovanie, takto som si vlastne plnila svoje veľké sny,“ objasnila, prečo sa hneď po štúdiách nerealizovala ako lekárka na Slovensku. Porovnávať zatiaľ nemá s čím, no u protinožcov majú tiež systém štátneho a súkromného zdravotníctva. V Austrálii je pediatria začlenená ako špecializácia a pacienti potrebujú na návštevu takejto ambulancie výmenný lístok. „Inak sa o celé generácie stará obvodný rodinný lekár – od bábätiek cez mamičky až po starých rodičov. U nás máme detských lekárov primárneho kontaktu, ku ktorým mamičky prichádzajú hneď po narodení dieťatka," vysvetlila.
Pôsobila v špičkových špecializovaných centrách v Sydney a Brisbane. Povinnou súčasťou praxe bola aj práca na vidieku. „V buši človek musí zvládať úplne inú medicínu. Robila som aj v pohotovostnej transportnej službe, k pacientom sme lietali vrtuľníkom. Z odľahlých a málo zaľudnených oblastí sme do nemocníc zvážali predčasne narodené bábätká a všetky deti, ktoré potrebovali pomoc vo väčšej nemocnici,“ spomína na adrenalínové obdobie. Nikdy nevedela, kedy sa jej služba skončí. „Niekedy sme pre zlé počasie zostali s chorým pacientom celé hodiny v maličkej nemocnici,“ spomína.
Chýbala jej však rodina. „Veľký zvrat prišiel po narodení dcérky. Najmä som chcela, aby mala silnejší vzťah aj so starými rodičmi z mojej strany. Rozhovory cez skype a návšteva raz za rok nestačili,“ podotkla. Tvrdí, že jej manžel má Slovensko a jej príbuzných veľmi rád, takže nemal problém prispôsobiť sa. „V tom, že sem chcel prísť, mám naozaj šťastie. Sme tu od januára a už si stihol nájsť aj prácu,“ povedala spokojne. Problém nemajú ani s jazykovou bariérou. Dcérka Maaria sa už v tunajšej škôlke stihla „chytiť“, slovenčina je momentálne jej prvým jazykom. „Pomaly sa učí aj manžel Derek. Nie vždy je to jednoduché, ale keďže tu býva, je to nutnosť,“ zasmiala sa pediatrička.
V detvianskej ambulancii pracuje, aj so sestričkou už od polovice júla. Pomaličky ju zariaďujú a pripravujú sa na fungovanie ordinácie. „Dokonca nám už volajú mamičky a pýtajú sa, kedy začíname a či ich zoberieme. Máme z toho radosť,“ podotkla lekárka. Najviac sa teší na svojich pacientov – ako spozná ich rodiny, uvidí ich vyrastať a napredovať. „Budem sa snažiť vybudovať medzi nami dôveru, aby sa ma detičky ani mamičky nebáli. Som si istá, že v takom prípade sa všetky problémy dajú riešiť oveľa jednoduchšie. Veľmi nápomocný a terapeutický môže byť aj obyčajný rozhovor,“ myslí si.
Nová pediatrička by mala zastrešiť zhruba 1 500 pacientov. Kraj pri tomto čísle vychádzal z celoslovenského priemeru. V okrese Detva je aktuálne 5 890 detí do osemnásť rokov.