V centre Jelšavy stojí trojpodlažný kaštieľ zo 16. storočia. Kedysi ho vlastnil bohatý šľachtický rod Coburgovcov, dnes patrí mestu. Keďže pamiatka dlhodobo chátrala, „radní“ sa rozhodli urobiť všetko pre jej záchranu, ktorá trvá už päť rokov.
Vydržal storočia, a hoci je kaštieľ Coburgovcov v Jelšave v dezolátnom stave, pomaly, pomaličky ožíva… Nazrite s nami do jeho zákutí a pozrite sa, ako sa ho darí postupne opravovať.
„Pôvodne renesančnú budovu viackrát prestavovali, takže na nej vidno zmes rôznych štýlov. Vo všeobecnosti však hovoríme, že ide o klasicistický kaštieľ, zapadá do toho najmä jeho predná časť,“ povedal jelšavský primátor Milan Kolesár. Pripomenul, že Coburgovci boli významným európskym rodom a práve v Jelšave mali sídlo správy svojich lesov a majetkov. „Táto budova neslúžila na honosné reprezentatívne účely, ale skôr administratíve. Sídlil tam známy riaditeľ coburgovských lesov Ludwig Greiner, ktorý sa do dejín Slovenska zapísal aj tým, že ako prvý určil výšku Gerlachovského štítu,“ spomenul primátor.
Mesto získalo kaštieľ po spoločenskej zmene, keď sa pamiatky prepisovali do majetkov obcí. Jelšavská samospráva však nedokázala zabrániť krádeži až šesťsto štvorcových metrov medenej strešnej krytiny. Spôsobilo to masívne poškodenie klenieb a statiky niektorých miestností. „Snažili sme sa kaštieľ predať záujemcovi, ktorý by pamiatku vedel zrekonštruovať. To sa ale nepodarilo a pochopili sme, že zachrániť by sme to mali my. Cez rôzne dotácie získavame prostriedky, ktoré slúžia na dokumentáciu, ale aj samotnú podporu záchranných prác. Nejde o veľké sumy, no sme za ne vďační,“ podotkol Kolesár.
Každoročne na stavbe kaštieľa sezónne pracuje pätnásť dlhodobo nezamestnaných. Doteraz sa im podarilo vymeniť strešnú krytinu, vyčistiť pivnicu, podoprieť padajúce stropy v niektorých miestnostiach a momentálne odvodňujú múry, na ktorých nanovo vybudovali ich vypadnuté časti. Na záchranné práce získali, od ich odštartovania, zhruba 300-tisíc eur. Tento rok im prispel Úrad vlády na vybudovanie prípojok sumou 40-tisíc eur. Na ich dobudovanie, ale tiež na projektovú dokumentáciu a zhotovenie inžinierskych sietí dostali od banskobystrickej župy 14 900 eur. Ďalších 36-tisíc im prispelo ministerstvo kultúry a na mzdy zamestnancov, ktorí na stavbe robia sedem mesiacov v roku, majú zhruba 50-tisíc eur z ministerstva práce.
Kaštieľ je prístupný pre komentované prehliadky, záujemcovia o ne sa môžu vopred ohlásiť. Priestormi ich sprevádza koordinátorka pamiatkovej obnovy Viera Kozárová. „V lete sem chodí dosť ľudí. Aby sme im to trochu spestrili, jednu z najstarších izieb renesančnej časti sme zariadili dobovým nábytkom. Pôvodný, ktorý sa z minulosti zachoval, sa nachádza v kaštieli vo Svätom Antone,“ vysvetlila Kozárová s tým, že jelšavskú pamiatku používajú aj na rôzne kultúrne podujatia.
Plavba divokým Muráňom
Pre turistov majú v Jelšave od budúcej sezóny pripravenú aj zážitkovú novinku. Ide o rekreačné splavovanie rieky Muráň, ktorá preteká okresmi Revúca a Rožňava. „U nás je štart na úseku Teplá voda, cieľom je Jelšavský most. Ide o nenáročný terén s miernymi zákrutami, množstvom konárov, kmeňov pobrežných stromov a kríkov trčiacich nad hladinu,“ hovorí riaditeľ Mestských služieb Jelšava Ján Hyžnaj.
Milovníci vodáckej turistiky môžu trasu dlhú štyri kilometre prejsť v jeden- až štvormiestnych kajakoch. Hyžnaj upozornil, že jazda, ktorá trvá zhruba štyridsať minút, sa môže pre niektorých skončiť aj pádom do vody. „Sú tu štyri úseky, na ktorých hrozí prevrátenie loďky. Ľudia, ktorí sa na tento splav odhodlajú, by si so sebou mali priniesť náhradné oblečenie,“ pripomenul. Verejnosti naplno sprístupnia splav rieky od budúcej sezóny od 15. apríla do 31. októbra. Prví záujemcovia si to ale, na čele s Hyžnajom, už vyskúšali. Do konca októbra majú šancu, po objednaní vopred, prejsť touto trasou všetci záujemcovia.
„Po ceste môžeme vidieť, ako nám bobry ohlodávajú stromy, rôznu faunu a flóru tohto nádherného kraja,“ povedal Hyžnaj pri nástupe do kajaku. Z celkových štyroch posádok nakoniec prišli do cieľa až tri, ktoré sa v Muráni aj „okúpali“. Do vody, ktorá mala asi 11 stupňov, spadol nielen riaditeľ mestských služieb, ale tiež banskobystrický župan Ján Lunter. „Trasa je krásna a voda primeraná teplu. V tom strese človek ani nevníma, že je studená. Nad hladinou sa vyhadzovali ryby, ale netreba na ne hľadieť, lebo práve vtedy som to neustriehol, odnieslo ma to pod vŕbu a prevrátil som sa,“ opísal s úsmevom svoju nehodu Lunter.