Maxim sa narodil 17. októbra vo švajčiarskom Zürichu. Vážil vyše troch kíl a meral 46 centimetrov. Jeho rodičia si vydýchli a lekárom, ktorí im pomohli, sú nesmierne vďační.
Maxim, ktorého príbeh sledujeme, oslávil prvé narodeniny.
Príbeh rodičov Moniky a Tibora a ich synčeka Maxima pre priniesli začiatkom januára. Teraz sme sa pozreli, ako sa chlapčekovi, ktorý sa nemal narodiť, darí.
Odporúčanie: Interrupcia
Keď bola Monika vo štvrtom mesiaci tehotenstva, slovenskí lekári jej oznámili, že bábätko má vrodenú chybu. Konkrétne išlo o rázštep nervovej trubice. Lekár rodičom vysvetlil, že detičky s takýmto postihnutím po narodení neovládajú svoje končatiny, trpia inkontinenciou, sú doživotne odkázané na invalidný vozík a opateru. „Na rovinu povedal, že nám odporúča potrat. Aj s Tiborom sme sa zrútili,“ spomenula Monika jeden z najhorších dní.
Pomoc v poslednej chvíli
Nedali sa, navštívili viacerých lekárov, no všetci ich vraj posielali na interrupciu. Potom však natrafili na odborníkov na bratislavských Kramároch. Monika už čakala na termín zákroku, keď sa dovolala neurochirurgovi Františkovi Hornovi. Povedal jej, že slovo potrat nepozná, po vyšetrení mamičku poslal ku gynekológovi Markovi Drábovi. Ten zistil, že poškodenie bábätka nie je rozsiahle a rodičom oznámil, že sú vhodní kandidáti na operáciu dieťatka v tele matky, no keďže na Slovensku takéto zákroky nerobia, odporučil im Univerzitnú detskú nemocnicu v Zürichu vo Švajčiarsku.
Zákroku priamo v Monikinom brušku sa ujal doktor Martin Meuli. Keď sa nastávajúca mamička prebrala z narkózy, čakala ju tá najkrajšia správa – dieťatku pomohli.
Prvé narodeniny
Maxim je nebojácny, lezie štvornožky a objavuje svet. „Samozrejme, že to nie je úplne ideálne. Žiaľ, nevyhli sme sa operáciám,“ hovorí Monika s tým, že deťom ako Maxim narastajú v hlavičke mozgové komory. „Keď sa Maxík narodil, boli relatívne v poriadku, ale v troch mesiacoch sa mu začali zväčšovať. Na kontrole v Zürichu nám odporučili zaviesť do hlavičky tzv. shunt. Je to hadička na odvod hromadiaceho sa likvoru, teda mozgovomiechovej tekutiny,“ objasnila.
Samotný zákrok chlapček absolvoval na Slovensku, no predchádzali mu dve menšie operácie. „Samé hadičky, veľa plakal a dožadoval sa pozornosti. Celé dni a noci som ho musela mať na rukách. Trpela som spolu s ním, ale je to už za nami,“ podotkla s úľavou obetavá mama.
Maxim troška zaostáva za svojimi rovesníkmi. Monika je presvedčená, že všetko dobehnú náročným cvičením Vojtovou metódou, s ktorým im pomáha fyzioterapeutka. „Je to drina, niekedy sprevádzaná slzami, ale posúva ho to vpred. Bez toho by sa nepostavil na štyri, a keď príde správny čas, budeme cvičiť aj postavenie na nohy. Lekári nám to zatiaľ neodporúčajú, možno začneme o pol roka,“ povedala.