Podľa hovorkyne trenčianskeho primátora Eriky Ságovej mesto k búraniu vily na Ulici kniežaťa Pribinu pristúpiť muselo. "Statický posudok hovorí, že budova z architektonického a historického hľadiska nie je významná. Jej poškodenosť je na úrovni 70,9 percenta a jej hodnota je na 8 percentách všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,“ vysvetlila Ságová s tým, že investícia do rekonštrukcie budovy, aby bola využiteľná, prevyšuje sumu, ktorá by zodpovedala investícii do demolácie a postavenia novej budovy.
Podľa mesta budova nemá ani historickú hodnotu. "Kým vedľajšia budova bývalého kina Hviezda je národnou kultúrnou pamiatkou, v tomto prípade ide o stavbu bez pamiatkovej hodnoty,“ vysvetľuje Ságová a zapravdu jej dávajú aj trenčianski pamiatkari. "Objekt nie je evidovaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka a ani sa nenachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín,“ konštatuje Lucia Pastierová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Podľa nej sa dá vek objektu odhadnúť iba približne. Na mape z roku 1900 vila ešte zakreslená nie je a na presnejšie datovanie by bol potrebný archívny výskum. Podľa Pastierovej ani ostatné staré budovy, ktoré v Trenčíne v nedávnej minulosti zbúrali, neboli zapísané do pamiatkového fondu Slovenskej republiky. "Historická hodnota je len jednou z pamiatkových hodnôt. Treba posúdiť aj jedinečnosť hodnoty urbanistickej, architektonickej, umelecko-remeselnej, hodnoty autenticity a podobne,“ objasňuje pamiatkarka.
Pastierová však dodáva, že cesta búrania nie je z pohľadu pamiatkarov tou najvhodnejšou. "Vždy je lepšie, ak sa historický objekt zachová a opraví, ako asanuje,“ hovorí. Pripomína, že podnet na vyhlásenie objektu za kultúrnu pamiatku môže dať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Vilka patrila ku koloritu historického Trenčína. "Približne pred dvoma rokmi sme prišli o Vežičkový dom, ktorý ustúpil parkovisku. Prišli sme o Tisovu vilu a teraz prichádzame o ďalšiu budovu, ktorá mala pre Trenčanov význam. Roky rokúce bola súčasťou takzvanej Hasičskej ulice,“ mieni aktivista Anton Beták.
Suterén budovy, ktorá patrí mestu, bol v minulosti využívaný na sklady a archív. Bola tam tiež pobočka štatistického úradu, oddelenie cudzineckej polície či práčovňa. Ďalšia časť budovy slúžila ako kancelárske priestory. Niekoľko rokov však bola vilka nevyužívaná a nasťahovali sa do nej bezdomovci.
Z mapy Trenčína zmizli aj ďalšie historické stavby. Ságová zdôrazňuje, že s ich búraním mesto nemalo nič spoločné. V roku 2014 dal zbúrať hokejista Marián Hossa 84-ročnú vilu, ktorá v minulosti patrila Fraňovi Tisovi. O dva roky neskôr prišiel Trenčín o takzvaný Vežičkový dom. Budovu na Rozmarínovej ulici postavili v roku 1902. Na mieste budovy, ktorá bývala pýchou Trenčína, dnes stojí parkovisko.