Pôvodne mali Čičmany na svojej webovej stránke uverejnený zákaz vstupu do obce, no neskôr to zmenili na odporúčanie. „Myslela som to úplne inak, ako to niektorí pochopili. Samozrejme, nič zakazovať nemôžem, nie sú tu žiadne bariéry, ktoré by niekomu bránili, aby sem prišiel,“ hovorí starostka Iveta Michalíková. Chce však dosiahnuť, aby jednodňoví turisti rešpektovali súčasné nariadenia a nepohybovali sa pomedzi malebné domčeky či v uličkách, kde žijú prevažne starí ľudia.
„Návštevníci chodia bez rúšok, bez akejkoľvek ochrany. Keď som im to slušne vyčítala, argumentovali slovami profesora Krčméryho, že prechádzky v prírode sú v poriadku. Áno, ale dedina a príroda sú dve rôzne veci,“ povedala rozhorčená starostka.
Počas ostatného víkendu sa vraj v Čičmanoch objavili viacerí turisti, ktorým vravela, že parkovať tam môžu, ale zdržiavať sa majú mimo obce, teda v prírode.
„Niektorí to pochopili, iní frflali. Netvrdím, že k nám prišla stovka ľudí, ale keď sa tu zrazu ocitne dvadsať motorkárov, desať áut a všetci sa rozpŕchnu po dedine, miestni sa boja. Naši ľudia dodržujú striktné nariadenia, ktoré vydal premiér Peter Pellegrini, ale keď to druhí ignorujú, o čom to je?“ pýta sa Michalíková.
Podčiarkla, že ona sa len snaží chrániť svojich obyvateľov. Zároveň objasnila, že pri vstupe do obce nie sú žiadne zátarasy, ani ceduľa informujúca o tomto odporúčaní. „Zverejnené je to len na úradnej tabuli a webe obce,“ podotkla. Pripomenula, že tamojšie múzeum je zatvorené, rovnako tiež reštaurácie.
Čičmany majú 125 obyvateľov, z toho je drvivá väčšina seniorov. Z nového koronavírusu majú, prirodzene, obavu. „Keby to sem prišlo, sme vymretá dedina. Potom nech si sem ľudia chodia a pozerajú na holé domy,“ reagovala spontánne starostka.
Domáci sa zdržujú väčšinou doma, momentálne nechodia ani za lekármi do mesta. „Tých, čo mali absolvovať nejaké kontrolné vyšetrenia, doktori obvolávali s tým, že ich rušia. Takže, keď je naozaj zle, ľudia volajú sanitku,“ poznamenala Michalíková. Predajňu potravín v obci nemajú. Keď potrebujú robiť nákupy, môžu to nahlásiť na obecnom úrade a ten im ich zariadi. „Zatiaľ sa ale nikto neozval. Zrejme si to zabezpečujú s rodinami, ktoré majú autá,“ mieni. Chlieb však do dediny pravidelne vozí pojazdná pekáreň. Pri nej musia Čičmančania, na pokyn starostky, dodržiavať metrový odstup a k autu chodiť po jednom. No a nemôžu tam ísť bez rúška či rukavíc.
Ľudí v produktívnom veku majú v obci zhruba dvadsať. Väčšina z nich je zamestnaná v tamojších reštauračných zariadeniach, ktoré sú momentálne zatvorené. Niektorí pracujú v Žiline, ale teraz majú takzvaný home office, teda prácu z domu. „Neprechádzajú sa mi tu po dedine, ale naozaj zostávajú doma. Práve v tom je ten paradox – moji ľudia to dodržujú a cudzí sa tu premávajú, akoby sa nechumelilo. Berú to ako druhé prázdniny,“ podotkla starostka. Tvrdí však, že jej neprekážajú Bratislavčania, ktorí tam majú chalupy. „Nevravím, že sem nemôžu prísť. Niektorí sú tu už druhý týždeň, no nikde nechodia a sú zavretí u seba,“ doplnila.