Z priepasti je unikátna jaskyňa

Je najhlbšia svojho druhu na Slovensku, no keďže je veľmi úzka, verejnosť sa do nej nedostane. Našli v nej už netopiere a je pravdepodobné, že sa tam nachádza vzácny podzemný chrobák.

Na jaskyňu v nadmorskej výške 642 metrov upozornili speleológov štátni ochranári, ktorí ju nazvali Diera nad Pastorkom. Nachádza sa v Jastrabskej vrchovine nad obcou Kopernica. „Miestni obyvatelia už o nej vedeli dlhšie. Nás k nej priviedol ohlasovateľ Ján Pastorok,“ hovorí riaditeľ Správy CHKO Štiavnické vrchy, pod ktorú táto oblasť spadá, Peter Farbiak.

Vysvetlil, že jaskýň v nekrasovom podloží nie je až tak veľa. Väčšinou vznikajú v krasových podložiach vplyvom vody, no táto sa vytvorila tektonickými poruchami v období stredného miocénu – sarmatu. „Môže mať zhruba 11 miliónov rokov. Výnimočná je tým, že ide o najhlbšiu nekrasovú jaskyňu na Slovensku siahajúcu do štyridsiatich metrov,“ objasnil.

Miesto pre archeológov

Otvor do jaskyne je úzky a vedie kolmo dole, takže bežní ľudia sa tam len tak nedostanú. „Bolo by to pre nich nebezpečné,“ mieni Farbiak. Sprístupnenie jaskyne verejnosti podľa neho neprichádza do úvahy. „Ísť tam bez skúseností a horolezeckej výbavy by bolo veľmi riskantné a nezodpovedné,“ povedal. O jej označení, prípadne ohradení priestoru, v ktorom sa nachádza, zatiaľ neuvažujú.

Oficiálne ju už však registrujú ako prírodnú pamiatku. „Každá objavená jaskyňa má zo zákona takýto štatút. Či tam bude nejaký zvýšený stupeň ochrany, to si ešte musíme ujasniť,“ uviedol Farbiak. V podzemí vraj zaznamenali prítomnosť netopierov, no našli tam aj kosti po nejakých živočíchoch. Preto sa tam plánuje tiež archeologický výskum.

Nájdu Duvaliusa?

Prvý vošiel do Diery nad Pastorkom speleológ Peter Holúbek zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Od ochranárov sa o lokalite dozvedel začiatkom februára. „Dlho sme váhali, či to nemôže súvisieť s nejakou banskou štôlňou. V marci sme sa tam išli pozrieť a zistili sme, že sú to pozoruhodné rozsadliny. Preskúmali sme ich počas dvoch dní, zatiaľ naposledy sme tam boli v máji,“ povedal Holúbek. Vysvetlil, že ide o dve paralelné priepasti, pričom severnejšia lokalita má dĺžku 137 metrov.

Jaskyniar potvrdil, že najnižšie miesto leží v hĺbke 40 metrov, no toto číslo ešte nie je konečné. „O ďalšom pokračovaní svedčí prievan, ale je to tam veľmi úzke. Môže to byť teda podstatne rozsiahlejšie, no kopať sa tam zrejme nebude. Skôr to miesto poslúži na dokumentáciu územia. V podstate je to ukážka jeho geologického vývoja a histórie,“ poznamenal Holúbek.

Zároveň pripomenul, že v marci tam zimovalo ešte okolo dvadsať netopierov, no viaceré vyleteli von už predtým. „A keďže v Kremnických vrchoch sa nachádza vzácny podzemný chrobák Duvalius, dali sme tam pasce na chytanie hmyzu. Uvidíme, či sa tam niečo chytí,“ doplnil speleológ.

Miestni hovorili o priepasti

Ohlasovateľ Ján Pastorok pre Pravdu povedal, že jaskyňu pozná od detstva. Jeho otec bol v tej lokalite lesákom – podľa neho nazvali v sedemdesiatych rokoch aj tamojšiu horu, ktorú dodnes označujú „Nad Pastorkom“. Prirodzene to teda „prischlo“ aj diere.

„Chodievali sme okolo nej na hríby, no priepasť evidovali viacerí, ktorí sa o to trošku zaujímali. Osobne som sa nikdy neodvážil vojsť dovnútra,“ hovorí.

Rodáci z Kopernice vraj vydali pred viac ako tridsiatimi rokmi v nemeckom Stuttgarte publikáciu, v ktorej je toto miesto spomenuté. „Predpokladali, že vzniklo banskou činnosťou, ale výskumy, ktoré sa teraz robili, to vyvrátili,“ pokračoval Pastorok.

Opísaná je tam tiež udalosť, ktorá sa odohrala krátko po prvej svetovej vojne. Silný vietor vyvrátil stromy, po ktorých odstránení začalo územie zarastať krovinami. „Jedna Koperničanka sa tam vybrala so synom na maliny a malý do tej diery nešťastne spadol. Keď matka počula jeho nárek z jamy, rýchlo utekala po pomoc za najbližším sedliakom. Chlapca sa im podarilo vytiahnuť pomocou kmeňa odseknutého stromu, ktorý mu podali,“ vysvetlil Pastorok.

Okrem chlapca vie ešte o dvoch dobrodruhoch, ktorí sa do diery dostali na lanách. „Bolo to na amatérskej úrovni, takže nevedeli nič posúdiť ani zaznamenať,“ povedal. Keďže takéto miesto si podľa neho zaslúži výskum, rozhodol sa o ňom konečne upovedomiť aj odborníkov.