S historicky najväčšou obnovou cestnej siete začali v kraji v roku 2017. Do konca toho aktuálneho budú môcť šoféri využívať takmer 560 kilometrov vynovených úsekov, do ktorých išlo z rozpočtu župy viac ako 57,4 milióna eur.
Na ďalších 120 kilometrov sa im podarilo získať 36,4 milióna eur z európskych fondov. „Kvalitné cesty sú jedným zo základných predpokladov pre rozvoj kraja. Bez nich je náročné prilákať investorov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta a dajú tak ľuďom šancu zamestnať sa bez potreby sťahovania,“ hovorí banskobystrický župan Ján Lunter.
Pokračoval, že ešte tento rok odštartujú rekonštrukcie úsekov medzi Breznom a Čiernym Balogom či Utekáčom a Kokavou nad Rimavicou. V pláne je tiež cesta druhej triedy na trase Pôtor – Dolná Strehová – Lučenec a cestný násyp pred obcou Horný Tisovník. Upozornil, že do konca leta prejde v kraji rekonštrukciou aj 65,5 kilometra ciest I. triedy za takmer 20 miliónov eur, ktorú pripravuje a financuje vláda.
Počas sezóny vraj stretnú obyvatelia kraja stavebné stroje vo všetkých okresoch. Predseda komisie dopravy kraja Jakub Gajdošík tvrdí, že peniaze z rozpočtu do nich rozdeľujú podľa presne stanoveného kľúča – v spolupráci s odborníkmi aj župnými poslancami. Tí zohľadňujú nielen množstvo ciest v jednotlivých okresoch, ale aj hustotu dopravy. „Rozsiahlu rekonštrukciu môžeme uskutočniť aj vďaka bezúročnej pôžičke vo výške 33 miliónov eur, ktorú kraju poskytla ešte predchádzajúca vláda,“ uviedol Gajdošík.
Momentálne opravujú aj štvorkilometrový úsek medzi Hronsekom a Vlkanovou. Krajský poslanec a zároveň predseda finančnej komisie Martin Turčan vysvetlil, že pri tom používajú unikátnu technológiu recyklácie za studena. Doteraz ju podľa neho nevyskúšali v žiadnej z krajín V4. „My sme prví. Tento postup zvýši životnosť rekonštruovaných ciest aj vďaka tomu, že sa odfrézuje hrubšia časť vozovky. Dôležitý je tiež ekologický aspekt. Na stavenisko sa totiž nedováža žiadny nový materiál, ale len spojivo, ktoré sa zamiešava do pôvodného krytu a zavalcuje,“ objasnil.
Vzápätí spomenul výzvu adresovanú vláde. „Ak si je vedomá, v akom stave kedysi odovzdala župám komunikácie druhej a tretej triedy, tak bezúročná pôžička, ktorá im bola poskytnutá, by sa mohla pretransformovať na nenávratnú,“ povedal Turčan. Treba si vraj uvedomiť, že kraje len suplujú úlohu štátu, lebo od neho prevzali majetok s obrovským investičným dlhom. „Ten sa desiatky rokov snažia všetky župy na Slovensku dobiehať,“ podotkol s tým, že cesty teraz opravujú rýchlo a kvalitne. „Možno by štát mohol prehodnotiť návratné finančné zdroje pre našu župu a prísť sa pozrieť, koľko sa toho podarilo. Úspešne opravujeme zanedbaný stav z obdobia, keď za to zodpovedal štát,“ doplnil Turčan.
Opravy bez odpadov
Špeciálnu technológiu medzi Hronsekom a Vlkanovou používa zhotoviteľ, ktorým je spoločnosť Viakorp. Jej konateľ Ján Bohovic vraví, že tento moderný postup je v západných krajinách bežný už niekoľko rokov. Zároveň potvrdil, že v rámci V4 sme s tým prišli prví, a to práve v banskobystrickej župe. „Na tomto úseku využívame tiež úplne nový stroj, ktorý dokáže robiť recykláciu v jednom kroku. Nevznikajú zbytočné odpady odvážaním materiálu zo stavby. Ten sa zapracováva, podklady sa regenerujú a na to sa položí len klasický asfalt,“ povedal Bohovic. Čas práce na stavbe tak podľa neho skracujú o dve tretiny a životnosť podložia predlžujú o dvadsať rokov.