Kostlivci, chobotničky, disneylandová atrakcia. Takto komentovali Štiavničania novú sochu pred Banskou lásky a jej farebné miniatúry na desiatkach lavičiek v rôznych častiach mesta, kde sa kedysi prechádzali Andrej Sládkovič a jeho múza Marína.
„Je to ohavnosť, nevkusné. Také sošky dostať kúpiť na internete ako dekoráciu do záhradky. Pre pravého Štiavničana je to obrovský gýč,“ rozhorčujú sa miestni. Najradšej by to vraj odtiaľ hneď odstránili. Nie každý má ale rovnaký názor a ako sa hovorí, sto ľudí – sto chutí.
VIDEO: Bankoštiavnické lavičky lásky.
Keď sme sa na novinku prišli pozrieť, práve si ju obzerala skupinka študentov. „Záleží od uhla pohľadu. Dielo od akademického sochára by vyžadovalo určite oveľa viac peňazí aj času na realizáciu. Mne sa to ale páči a mladým ľuďom tiež,“ mieni Ingrida Miháliková, ktorá učí na jednej z miestnych stredných škôl. „Štiavnica má potenciál turizmu a podľa mňa ho treba využiť. Ľudia sa pri tom radi odfotografujú a vypočujú si verše, ktoré by si inak neprečítali,“ povedala.
Hneď vedľa stáli jej študentky, ktoré si pri soche práve robili zábery svojimi mobilnými telefónmi. „Nám sa to páči, nie je to žiadny gýč,“ zhodli sa dievčatá. Súhlasili s nimi aj dámy, ktoré si do banského mesta urobili výlet. „Je to veľmi pekné. Výborné je, že sa prostredníctvom stlačenia srdiečka na soche dajú vypočuť verše z Maríny. To je dobrý nápad,“ poznamenali Banskobystričanky Mária a Viera. O kúsok ďalej, pri evanjelickom kostole, obdivovala lavičku so zaľúbencami Eva Lévai z Komárna. „Kritiku si to určite nezaslúži. Vôbec. V živote potrebujeme aj takéto veci,“ podotkla.
Mátohy na lavičkách?
Manželia Mária a Ladislav, ktorí ruka v ruke kráčali okolo ďalšej takejto lavičky, znechutene krútili hlavami. „Hrozné mátohy. Sú to strašidlá, inak sa to pomenovať nedá. Tie lavičky majú slúžiť na to, aby si na ne mohli sadnúť ľudia, nie aby tam zaberali miesto takéto hovadiny,“ ukázal muž na farebné figúrky. Ružové, fialové či oranžové miniatúry zaľúbencov sú v meste a okolí dokopy na dvadsaťjeden lavičkách. Tie sú rozmiestnené v lokalitách, ktoré radi a často navštevovali Marína so Sládkovičom. Turisti ich nájdu napríklad na Trotuári, vyhliadke nad Synagógou, v botanickej záhrade, pod vežou Starého zámku, ale aj pri tajchoch na Počúvadle či Klingeri. „Nepáči sa nám to, radšej tam nemali dať nič. V Štiavnici treba urobiť veľa dôležitejších vecí ako tieto hlúposti,“ doplnili nespokojní manželia.
Igor Brossmann, spolumajiteľ Banky lásky reagoval, že každý má nejaký názor. „Od nepamäti je to tak, že keď sa stretne estetika nového so starým, vyvoláva to búrlivú diskusiu. Ľudia sme rôzni. Niektorí sú konzervatívnejšie založení a uprednostňujú nemenné veci. Iní zase hovoria, že všetko sa vyvíja a to platí aj o mestách,“ povedal. Vzápätí spomenul, že aj v sklenená pyramída v Louvri či Eiffelova veža v Paríži takmer vyvolali vo Francúzsku revolúciu. „Z tohto uhla pohľadu je to absolútne pochopiteľné. Ide však projekt na podporu cestovného ruchu. Sme v regióne, kde zaniklo baníctvo, pletiarenský aj tabakový priemysel. Jeden z mála spôsobov, ako tu ľudia môžu ekonomicky prežiť, je turizmus,“ pokračoval. Uvedomuje si, že pre domácich obyvateľov ide o záťaž, je to tak ale podľa neho v každom meste a všade.
Poézia v uliciach
Brossmann pripomenul, že ich projekt chce predstaviť novú komunikačnú líniu Banskej Štiavnice pre ľudí, ktorí doteraz nevedeli, že sa tam zrodila najdlhšia ľúbostná báseň sveta. „Chceme byť konkurenciou Verone či Parížu. Celý región aj mesto sa na tom môžu pozdvihnúť,“ podčiarkol s tým, že sochy a lavičky majú upozorniť na QR kód, cez ktorý sa návštevníci dozvedia príbeh povedaný veršami z Maríny. „V podstate je to poézia v uliciach. Netreba to vnímať ako umenie, ale ako technickú informačnú vec,“ hovorí.
Pozorne vraj počúva všetkých, ktorí majú námietky a už mal niekoľko stretnutí s odporcami projektu. „Vždy si ich vypočujem, no nemôžem ignorovať aj tisícky fanúšikov, ktorí sú ním nadšení. Musím ale povedať, že tie objekty sú umiestnené dočasne, nič sa nezničilo ani nepoškodilo,“ poznamenal. Do kedy by to tam asi malo byť, neprezradil. Objasnil však, že mininámestie zaľúbencov, ktoré vytvorili, spolu s lavičkami a sochami, stálo zhruba 40 000 eur. Väčšiu časť financovala Banka lásky a 15 000 eur Banskobystrická župa prostredníctvom svojej rozvojovej agentúry. Povolenie na revitalizáciu lokality takýmto spôsobom mali od mesta aj pamiatkarov.
Veselé postavičky
Brossmann sa vyjadril tiež ku kritike, že sochy dostať na internete. „Nejde o žiadne kradnutie autorského diela. S výrobcom sme sa dohodli, že sa ním inšpirujeme a vyrobíme si vlastné sošky. Vznikli v nitrianskej firme Husardekor, dozerala na to sochárka Nina Kollárová. V žiadnom prípade nie je autorkou, to sme nikdy netvrdili,“ prízvukuje s tým, že ide len o dekorácie širšieho projektu. „Netreba brať všetko smrteľne vážne. Sú to iba veselé postavičky, to je všetko,“ doplnil s úsmevom.
Vlnu kritiky vníma aj primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková. Dôvod na znepokojenie však podľa nej neexistuje. „Nejde o nič, čo sa po čase nedá dať preč. Nikto nič pamiatkové nezbúral, ani nezdevastoval. Slúži to na rozvoj turizmu a zvýraznenie priestorov,“ povedala primátorka.