Súčasná legislatíva umožňuje zamestnávať sa ľuďom, ktorí požiadajú o štatút dočasného útočiska. Šancu nájsť si prácu však majú podľa banskobystrického vicežupana Ondreja Luntera najmä tí nízko kvalifikovaní.
„Čo však dnes legislatíva neumožňuje, je zamestnávanie kvalifikovanej pracovnej sily. Týka sa to aj lekárov, zdravotných sestier či farmaceutov, ktorých je akútny nedostatok,“ povedal. Pri doplnení chýbajúcich odborníkov však treba prekonať množstvo prekážok. Aby sa do nášho zdravotníckeho systému mohli Ukrajinci zapojiť čo najrýchlejšie, župa vyzýva na zmenu v zákonoch a prichádza s niekoľkými požiadavkami. Časť z nich je už síce zapracovaných do návrhu zákona takzvaného lex Ukrajina, no nie všetky.
VIDEO: Ondrej Lunter predstavuje útočisko pre utečencov z Ukrajiny
„A stále nie je isté, že tento zákon prejde. Preto apelujeme na ministerstvo zdravotníctva, aby tam začlenili zmeny. Oslovili sme tiež Združenie samosprávnych krajov SK8 či jednotlivých poslancov zo zdravotníckeho výboru,“ hovorí Lunter. Objasnil, že dnes sa ukrajinskí lekári môžu zamestnať v nemocniciach, no nie v ambulanciách. Preto je potrebné, aj v rámci tejto sféry, rozšíriť inštitút dočasnej odbornej stáže. „Samozrejme, pod vedením odborného zástupcu. Ide najmä o zubných lekárov a pediatrov, ktorí by si mohli nájsť prácu v našich regiónoch. Pre zdravotné sestry by sa mala rozšíriť stáž tiež na domovy sociálnych služieb,“ uviedol.
Ten, kto takýchto ľudí zamestná, ich nahlási na vyšší územný celok. Mimoriadne dôležité je však aj ovládanie reči. Skúšky zo štátneho jazyka organizuje rezort zdravotníctva dvakrát ročne. „Čo nie je postačujúce. Malo by sa to vykonávať oveľa častejšie, možno aj raz za mesiac. Následne by nám ministerstvo školstva vytvorilo podmienky, aby sme v našich stredných školách mohli vytvárať intenzívne jazykové kurzy,“ priblížil Lunter víziu kraja.
Pokračoval, že ukrajinskí farmaceuti momentálne nemajú žiadnu možnosť pracovať v našich lekárňach. Je teda potrebné vytvoriť legislatívny rámec, aby sa mohli zaúčať v našom systéme liekovej obslužnosti. „Tiež treba upraviť zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácií. Zjednodušene – vytvoriť zoznam vzdelávacích inštitúcií z Ukrajiny, z ktorých sa budú doklady uznávať automaticky,“ vraví vicežupan. Požiadať chcú aj o to, aby nemuseli vyžadovať úradne preložený diplom o dosiahnutom vzdelaní z ukrajinčiny.
„Nie je dostatok súdnych prekladateľov z tohto jazyka,“ zdôvodnil. Takto chcú znížiť byrokraciu, ktorá je vraj často nadbytočná aj v porovnaní s inými krajinami. Doplnil, že na rezort zdravotníctva sa obracajú listom, v ktorom všetky nevyhnutné zmeny zhŕňajú a pomenúvajú.
Krajský lekár Jozef Botka poznamenal, že ambulantná starostlivosť na Slovensku sa postupne rozpadáva. „Nemá žiadny koncept udržateľnosti a obmeny doktorov. Výsledkom je, že lekári starnú, počet ambulancií klesá a zaťaženosť jednotlivých doktorov stúpa. Vyvoláva to množstvo problémov,“ tvrdí. Niektorí ľudia z banskobystrického regiónu napríklad musia cestovať za zubárom viac ako dvadsať kilometrov.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Botka vraví, že s ukrajinskými zdravotníkmi má veľmi dobrú skúsenosť. „Univerzity, z ktorých prichádzajú, sú kvalitné a na vysokej úrovni. Vojna u nich je hrozná agresia, ale ak dokážeme dať prácu ľuďom, ktorí k nám odtiaľ chodia, a dostať ich do nášho systému, bude to obojstranne výhodné,“ uzavrel.
Lunter ozrejmil, že už teraz sa im môžu hlásiť lekári s akoukoľvek kvalifikáciou, pričom špeciálne vyhľadávajú pediatrov a stomatológov. Keď dôjde k zmene zákona, ľudí z vytvorenej databázy postupne zaradia do pracovného procesu. „Kým ešte nebude možné dať ich do našich ambulancií, nasmerujeme ich zatiaľ na nemocnice. Máme však veľa ľudí, ktorí sú ubytovaní v obciach a práve tam je potrebný funkčný ambulantný sektor,“ zopakoval.