Banícka dedinka a jej okolie poskytujú tie najkrajšie výhľady. Jej centru dominuje budova takzvaného Lavondória, ktorú v Španej Doline postavili v roku 1650. Kedysi sa tam nachádzala manufaktúra na zrýchlenú výrobu zelenej farby. Barokoví maliari, medzi nimi aj Sandro Botticelli, ju používali pri tvorbe svojich diel. Išlo o veľmi kvalitnú a drahú farbu pochádzajúcu práve z medených baní v tejto stredoslovenskej obci. Baníci ju získavali prirodzeným usadzovaním cementovej vody vytekajúcej zo starej štôlne v neďalekej osade Piesky.
VIDEO: Unikátna dobová škola v Španej Doline.
Neskôr využívali Lavondórium ako banský sklad, zasadačku, skúšobňu medi, lazaret, kúpele, cvernovú fabriku či kino. Aktuálne tam ľudia nájdu Banícku krčmu, retro obchod „Jedivo a potrebné“, no pozornosť púta tiež Historická škola prof. Jozefa Mistríka. Funguje ako živé múzeum nielen pre deti či žiakov, ale aj dospelých. Jedným z jej zakladateľov a zároveň majiteľom tejto starobylej budovy je Ján Piško.
Riaditeľka dobovej školy Katarína Lucinkiewiczová vysvetlila, že slávnostne ju otvorili v roku 2015. Krstnou mamou sa stala herečka Božidara Turzonovová. „Prišlo sem vtedy množstvo zaujímavých hostí, najmä jazykovedcov a ľudí venujúcich sa slovenčine. Škola totiž dostala meno podľa profesora Mistríka, ktorý sa v Španej Doline narodil,“ povedala Lucinkiewiczová. Objasnila, že to bol vynikajúci jazykovedec, súdny grafológ a vysokoškolský pedagóg. „Pôsobil na mnohých univerzitách v Európe. Učil napríklad v Sheffielde, Kolíne nad Rýnom či Oxforde,“ vymenovala. Vzápätí pripomenula, že dobová škola je určená pre širokú verejnosť. „Dvojhodinový program je urobený formou starej školy, ktorú si tu ľudia zažijú na vlastnej koži. Obsahom sú tajomstvá a príbehy Španej Doliny,“ hovorí.
Návštevníci si tam teda môžu vyskúšať fungovanie vzdelávania v minulosti. „Keď ešte nebol dostatok papiera a pracovalo sa s bridlicovými tabuľkami. Písalo sa na ne griflíkom, no ten tu máme len na ukážku a píšeme na ne kriedou,“ pokračovala riaditeľka. Nechýbajú tam ani husie perá, atrament a kalamáre, ktoré sú zabudované priamo v historických laviciach. „Každý si tu môže vyskúšať, aké bolo náročné písať takýmto brkom,“ ukázala a zároveň nám jedno podala do ruky. Osobná skúsenosť nám potvrdila, že ukladať písmená na papier takýmto spôsobom naozaj nie je jednoduché. Po namočení dobového pera do atramentu sme zistili, že si to vyžaduje citlivú, teda nie ťažkú ruku. Skrátka si to vyžaduje cvik.
„Samozrejme, popri práci s atramentom sa nielen deti, ale aj dospelí zašpinia. Máme tu teda trstenicu,“ usmiala sa riaditeľka so spomínanou pomôckou v ruke. „V minulosti bola veľmi dôležitou súčasťou vyučovania. Teraz sa deti zlostia a hovoria, že pošlú na nás sociálku, ale my im vysvetľujeme, že ich netýrame, len usmerňujeme. Takže tu je dovolená, hoci v školách sa už dávno nepoužíva,“ poznamenala.
Pokračovala, že telesné tresty žiakov sa kedysi vykonávali aj kľačaním na polienku či dlhým červeným jazykom ušitým z látky. Ten si museli dať na seba deti, ktoré veľa rozprávali. Znamenalo to pre ne potupu, lebo ostatní žiaci sa im kvôli tomu vysmievali. Lucinkiewiczová doplnila, že objednať sa k nim treba vopred, pričom minimálny počet návštevníkov je osem. Všetky potrebné informácie majú zverejnené na internete.
V rámci zážitkového turizmu ponúka možnosť stráviť vyučovanie v špaňodolinskej dobovej škole aj Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko. Jej webová stránka Za horami, za dolami pomôže záujemcom „vyskladať“ aj ďalší program v tejto malebnej dedinke. Na obdivovanie je tam toho neúrekom, no k novinkám patrí banícky prekop medzi zaniknutou osadou Piesky a Špaňou Dolinou. Okrem tradičnej architektúry s typickými baníckymi domčekmi či ranogotického kostola z roku 1254, ku ktorému vedie 162 krytých schodov, tam teda turisti nájdu aj ďalšiu atrakciu – sprístupnené podzemie.