Na sociálnych sieťach sa už objavili zmienky, že do jamy spadol aj človek. „Navrchu bolo lístie, tak nebola vidieť,“ upozornil na sociálnej sieti Marek, ktorého kamarát vraj skončil v takejto jame. Jám bolo podľa neho päť až šesť s hĺbkou asi dva metre. „Minulý rok nám tam padol náš štvorročný syn. Našťastie kopa lístia ho zadržala, muž ho stihol vytiahnuť. Treba tam byť ozaj opatrný, sú dosť hlboké!“ podelila sa Katarína o skúsenosť, ktorú zažila cestou k najvyššie položenému hradu v Malých Karpatoch.
Foto: Marek Munko
Starosta Bukovej Miloš Herceg jamy pozná. Tvrdí však, že ešte nepočul o tom, že by v niektorej z nich skončil človek. „Občas sa stalo, že tam spadlo nejaké zviera a poľovníci ho boli vyťahovať,“ spresnil starosta. Naposledy to bol asi pred piatimi rokmi diviak. Jám je v lese niekoľko desiatok. Cestou k zrúcanine sme ich však z turistického chodníka nezbadali. Väčšinu lesa pokrývalo lístie. Nenarazili sme ani na oznam, ktorý by na existenciu jám upozorňoval.
Jamy pri nádrži Buková preskúmali pred rokmi jaskyniari Miloš Hačo a Branislav Šmída. Publikovali o nich aj krátky príspevok so situačnou mapkou. Predostreli úvahu, že môže ísť o obilné alebo zbožné jamy – od slova zbožie, teda vymlátené obilie. Jaskyniari zmapovali viac ako 100 umelo vytvorených jám.
„Sú to doslova a do písmena veľké skúmavky (banky). Ich ústie má súmerný no úzky valcovitý profil s hĺbkou jeden meter. Hrdlo jamy nižšie nadväzuje na symetrickú oválnu dutinu s priemerom 1,5 metra a vysokú do 2 metrov,“ opísali v príspevku. Práve pre tento tvar sú dokonalou pascou, bez pomoci sa odtiaľ človek nedostane.
Zásoby pre vojsko?
Jamy neďaleko nádrže Buková vyhĺbil človek. Kedy vznikli, kto ich vykopal a na čo slúžili zatiaľ nevedno. Jaskyniari kontaktovali archeológov zo Slovenského národného múzea, ktorí sa vydali na okraj miestneho lesa. Klasický archeologický výskum sa však v lokalite nezrealizoval.
„Zvrchu boli otvorené dve až tri jamy, ktoré boli zadokumentované kresbovo aj fotograficky. Okrem toho sa pomocou GPS zamerali do rôznych druhov máp,“ opísal archeológ Zdeněk Farkaš. Potvrdil, že ide o jamy na uskladnenie obilia, známe od praveku až do polovice 20. storočia. Lokalitu preskúmali aj pomocou detektora kovov.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Pre Farkaša však neboli jamy novinkou. Po prvý raz sa o nich dozvedel na začiatku 90. rokov minulého storočia. Jamy sú podľa archeológa zaujímavé tým, že v troch zoskupeniach je ich vyše 100. „Ich sústredenie je nezvyčajné. Ak boli funkčné všetky v jednom časovom období, mohlo sa v nich ukrývať mnoho ton obilia,“ priblížil. Dodal, že podobné diery sa nachádzajú aj pri Lozorne. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa tiahnu pri starej prístupovej ceste na hrad Ostrý Kameň.
„Môžeme špekulovať, prečo práve tam. Jedna z možností je, že sa tam zhromažďovalo nejaké vojsko a pri hrade pripravovali zásoby,“ načrtol Farkaš. Podľa neho je nepravdepodobné, že vzdialená dedina by mala svoje zásobné jamy odsunuté na mieste bez dohľadu. Navyše ich kapacita bola pre dedinu zbytočne veľká.
Na obhliadke miesta boli v roku 2020 aj pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Trnave. „Zvažovali sme, či lokalitu pamiatkovo chrániť. Výhľadovo možno aj áno, no vyžaduje si to výskum, aby sme mohli lepšie určiť vek zbožných jám a presnejšie definovať pamiatkové hodnoty,“ priblížil archeológ Peter Grznár z pamiatkového úradu.
Obaja archeológovia potvrdili, že v jamách ani v ich okolí nenašli materiál, ktorý by umožnil ich presné datovanie. „Sú prázdne, keramiky je v nich minimum. Našli sme tam jeden novoveký črep, ktorý s tým nemusí súvisieť,“ poukázal Grznár. Kedy boli jamy vykopané, môžu zatiaľ len odhadovať.
„Ich tvar a stupeň zachovania však poukazujú na obdobie stredoveku až včasného novoveku,“ doplnil Farkaš. O dierach sa rozprávali aj pamätníkmi. „Nevznikli počas druhej svetovej vojny a zrejme ani počas prvej svetovej vojny, to by si pamätali. Ani ústna tradícia zo skoršieho obdobia podľa miestnych nič nevraví,“ doplnil.
Zabezpečujú len prírodné útvary
Podnety od turistov, aby jamy prekryli, označili alebo aby na ne upozorňoval nejaký nápis, starosta neeviduje. Prírodné útvary zabezpečujú jaskyniari. „Uzatvárame jaskyne, keď je napríklad nejaká priepasť alebo keď niečo hrozí,“ priblížil predseda jaskyniarskeho spolku Speleoklub Trnava Alexander Lačný, ktorý je zároveň zamestnancom CHKO Malé Karpaty. Uzávery jaskýň financuje Správa slovenských jaskýň.
Podobný problém je podľa neho aj na Havranej skale pri Smoleniciach, kde zostali možno aj desať metrov hlboké jamy v súvislosti s ťažbou vápenca. Rovnako zostali nezabezpečené. Problémom je, že v čase sociálnych sietí lákajú mnohých zvedavcov, a práve to môže viesť k nešťastiu. Aj preto netreba upozorňovať na presnú lokalitu.
Opáskovanie jám podľa Lačného vydrží len krátky čas a potom je z toho skôr neporiadok. Ani nápad prekryť diery drevom, nie je dobré riešenie. „Vďaka prirodzenej vlhkosti drevo za päť rokov odhnije a stane sa z toho ešte väčšia pasca. Je to len otázka času, kým sa tam niekto prepadne,“ podotkol.
Jaskyniar i starosta sa zhodujú na jednoduchej rade: Ak sa budú turisti držať turistického chodníka, vtedy žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Aj starosta hovorí, že jamy sa nachádzajú mimo jeho vyznačenej trasy.