Obrovské papagáje v obchodnom centre podľa ochrancov zvierat týrajú

Nevhodné prostredie, zúbožené perie či pristrihnuté krídla vyčítajú niektorí ľudia kontaktnej ZOO pre papagáje umiestnenej v bratislavskom nákupnom centre. Vlani v decembri dostala táto atrakcia od regionálnej veterinárnej správy stopku, no po niekoľkých týždňoch ju mohli opäť otvoriť.

26.04.2022 15:50
nekvalitné perie, papagáje
Nekvalitné perie vraj majú v kontaktnej ZOO viaceré papagáje.
debata (9)

Arakovo ponúka možnosť byť v osobnom kontakte s najväčšími papagájmi na svete. Ľudia ich môžu hladkať, nosiť na ramene a fotografovať sa s nimi. Dokopy majú v pobočke, ktorú minulý rok v októbri otvorili v jednom z bratislavských obchodných centier, desiatky exotických vtákov. Medzi nimi sú vzácne a ohrozené druhy papagájov zo zoznamu CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov). Sú to napríklad ara hyacintová, kakadu či zobákorožec. Hodnota jedného predstavuje zhruba 15-tisíc eur.

VIDEO: Obrovské papagáje v obchodnom centre týrajú, tvrdia ochrancovia zvierat.

Video

Priaznivci aj odporcovia

Pre mnohých ide o lákavú atrakciu, ktorú sa oplatí vidieť. Svojich fanúšikov má aj medzi viacerými známymi osobnosťami, ktoré s farebnými arami hrdo pózujú a zábery potom zverejňujú na sociálnych sieťach. Ich nadšenie však nezdieľajú všetci – zvlášť ochrancovia zvierat. Tí okrem iného poukazujú na nevhodnosť priestorov, lebo pobočka Arakova je celá presklená, s často otvorenými dverami. Do istej miery tak vraj umožňujú voľný pohyb vtáctva po obchodnom centre.

Ara s odtrhnutým chvostom
Ara bez chvosta
+6Špinavá voda

Ľudia, ktorým sa táto prevádzka nepozdáva, kontaktovali združenie SOS linka pre zvieratá v núdzi. Jeho šéfka Mária Sliacka potvrdila, že im priblížili, čo videli. „Dochádzalo tam k častým úrazom papagájov, ktoré spôsobili ich opakované nárazy do skla a následné pády na zem. Dialo sa to niekoľkokrát za hodinu,“ napísali združeniu aktivisti. Sliacka spomenula aj ďalšie ponosy, ktoré sa k nej dostali.

„Papagáje majú mastné a nekvalitné perie, viacerým chýbajú chvosty. V rámci snahy obmedziť ich prirodzený pohyb niektorým pristrihli krídla, čím bránia ich lietaniu,“ pokračovala. Okrem toho sú vraj v neustálom hluku obchodného centra, pod umelým svetlom, bez čerstvého vzduchu či možnosti úkrytu a odpočinku. Arakovo totiž býva často preplnené ľuďmi, čo zvieratám nedáva žiadny priestor na súkromie.

Problémom je podľa nich aj to, že pre 25 vtákov tam majú štyri misky so špinavou vodou. Zároveň si všimli, že tam začalo dochádzať k úrazom – videli, ako jedno dievčatko pohrýzol papagáj a museli mu zalepiť krvácajúci prst. Takto agresívne sa podľa nich správajú najmä jedince v puberte. Upozornili, že majitelia tam už, zrejme pre viaceré incidenty, dali oznamy regulujúce vstup detí. No a každý večer sú vraj všetky papagáje prenášané v jednej klietke do skladu v rámci budovy nákupného centra, kde prenocujú.

Po zatvorení dostali opäť „zelenú“

Vlani v decembri Arakovu nariadila Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Bratislave zákaz činnosti. O odvolaní, ktoré podala dotknutá spoločnosť, rozhodovala Štátna veterinárna a potravinová správa. Tá pôvodný „verdikt“ zrušila a vrátila to na nové prejednanie regionálnej správe, ktorá v polovici februára, po vykonaní veterinárnej kontroly, „odklepla“ znovuotvorenie prevádzky.

„Nedošlo k žiadnej adekvátnej náprave. Oficiálne je teda všetko v poriadku,“ poznamenali znechutene ochrancovia. Podčiarkli, že ide o obyčajný biznis, lebo pri vstupnom 10 eur na pár minút vie dotknutá firma zarobiť až 4-tisíc eur denne. „Pri takom zisku, keby mali záujem o dobro zvierat, by pre ne mohli prenajať vhodnejšie priestory. Také, kde môžu aspoň lietať,“ dodali.

Riaditeľ bratislavskej RVPS Miloš Mašlej potvrdil, že prvotne žiadosť o schválenie tohto zariadenia na vystavovanie vtákov verejnosti zamietli. Následne vydali veterinárne opatrenie, v ktorom nariadili zákaz tejto činnosti, tiež zabezpečenie náhradnej starostlivosti pre zvieratá a ich umiestnenie do registrovaného alebo schváleného chovného zariadenia. „Stalo sa to na základe zistených nedostatkov pri kontrole,“ uviedol riaditeľ, no nič nekonkretizoval. „Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom zaviazal RVPS pokračovať v začatom správnom konaní a znova to preskúmať,“ vysvetlil. Ich inšpektori teda vykonali dodatočnú veterinárnu kontrolu a na základe jej výsledku vydala RVPS nové rozhodnutie, ktorým dotknuté zariadenie schválili.

Kritika zo stanice Papouščí ráj

Norbert Souček, ktorý vedie jedinú záchrannú stanicu pre papagáje v rámci celého Česka a Slovenska s názvom Papouščí ráj, nad tým krúti hlavou. Vraví, že na základe verejne známych skutočností je proti tomu, aby boli zvieratá súčasťou predstavenia v obchodnom centre.

Nepozdáva sa mu veľké množstvo exotického vtáctva na malom priestore či mláďat, ktoré budú na seba pri dospievaní útočiť. Pripomína, že zmiešané druhy papagájov sa môžu navzájom napádať. Zastrihnuté krídla podľa neho spôsobujú problém, keď slabší jedinec pri útoku silnejšieho nemôže uletieť. Vytkol tiež nedostatok misiek na jedlo a vodu či množstvo návštevníkov a s tým súvisiaci stres, zanesenie vírusu alebo choroby do chovu. Hrozí však aj zašliapnutie papagájov na zemi.

„Rizikom sú tiež nárazy do skla, ktoré môžu spôsobiť otras mozgu – je tam nebezpečenstvo úhynu. Medzi personálom chýba skúsený chovateľ, ktorý má riešiť predovšetkým kondíciu zvierat,“ mieni Souček tvrdiac, že hrozia aj útoky dospievajúcich vtákov na ľudí. „Taký jedinec sa musí vyradiť ako nekontaktný,“ podotkol. Je presvedčený, že obchodná plocha je pre papagáje nebezpečná aj z hľadiska technických rozvodov.

„Môžu spôsobiť nejakú škodu alebo vlastnú ujmu. Sú v priestore, ktorý nemá riešenie napríklad pri vzniku požiaru. Okrem toho potrebujú vitamín D, byť pravidelne na slniečku. Vetranie neprirodzenou cestou im škodí, nemajú čerstvý vzduch. Klimatizácia môže byť nebezpečná,“ vymenoval ďalšie „neduhy“. Podľa neho ide o zle nastavený projekt, v rámci ktorého trpia najmä zvieratá. „Odporúčam, aby spoločnosť postavila dostatočné veľké zariadenie, v ktorom rozdelí druhy zvierat a poskytne väčší priestor pre chov, karanténu, izoláciu a ďalšie nutné miestnosti. Potom je možné predávať osvetu verejnosti,“ zhodnotil Souček.

Arakovo: Je to ohováračská kampaň

„To, čo uvádzajú naši odporcovia, sú absolútne nezmysly – názory nekvalifikovaných ľudí, emócie vydávajúce sa za pravdy, nič reálne, podložené,“ reagovala Viera Poništová z Arakova. Podľa nej ide o výsledok neznalosti problematiky exotického vtáctva, no najmä nezáujmu týchto osôb pochopiť a objektívne zhodnotiť činnosť ich spoločnosti. Takisto ich vraj nezaujíma názor štátnych inštitúcií, ktoré prevádzku schvaľovali a veterinárov, ktorí kontrolovali zdravotný stav ich papagájov.

Poništová pokračovala, že kritici sa bez akýchkoľvek faktov rozhodli poškodiť dobré meno a povesť ich spoločnosti. „Máme nespočetne veľa dôkazov, ktorými nie je žiadny problém preukázať nepravdivosť ich ohováračskej kampane. Naši právnici už podnikli kroky, aby sme túto ich propagandu zastavili,“ uviedla. Stojí si za tým, že podmienky ich chovného zariadenia sú nadštandardné, čo v posudku uviedol aj veterinár a expert na exotické vtáctvo Miloš Kelecsényi. „Bezchybný zdravotný stav vtákov skonštatovalo za ostatných päť mesiacov minimálne desať veterinárov. Ani jeden z nich nezistil žiadne známky týrania,“ povedala Poništová predložiac menný zoznam spomínaných lekárov.

Vystavované vtáky, ktorých majú aktuálne 45, sú vraj pod neustálym dohľadom skúseného veterinára. Kontroluje ich na dennej báze – vyšetruje im ústnu dutinu, dýchacie cesty, sliznice, nohy, kožu, perie, stavbu a držanie tela. „Zaujíma sa tiež o ich psychickú pohodu, sleduje ich nálady, dohliada na kvalitu a vyváženosť stravy,“ vraví Poništová. Vysvetlila, že strihanie letiek je bezbolestný spôsob úpravy krídel vtákov v zajatí. Netraumatizuje ich to, schopnosť lietať sa po pár mesiacoch obnoví. „Tie naše majú krídla upravené tak, aby vedeli čiastočne lietať a neublížili si v uzatvorenom priestore. To je cieľom, ochrana ich zdravia,“ poznamenala.

Chýbajúce chvosty sú vraj tiež bežným javom – vtáky si pierka poškodia, keď si ako mláďatá „nešikovne“ čistia perie, pohybujú sa nepozorne po stromoch, hrajú sa navzájom. Spomenula aj narážanie do skla. „Áno, ojedinele sa nám to stalo, keď sme priniesli nové mláďatká, ktoré si potrebovali zvyknúť na nové prostredie. Momentálne však takýto problém nemáme,“ tvrdí s tým, že pre papagáje chované v zajatí je prirodzené byť v spoločnosti ľudí. „Užívajú si ich pozornosť, obdiv, kŕmenie, hladkanie, škrabanie. Kontakt s nimi nie je pre ne traumatizujúci,“ podčiarkla.

Na noc vraj prenášajú vtáky do veľkorysého priestoru, v špeciálnych klietkach na to určených, kde majú možnosť voľného pohybu, kúpania, oddychu. „V prevozných klietkach sa nachádzajú asi päť minút, takže hľadať v tom týranie je úplne scestné,“ uzavrela.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #týranie #Bratislavský kraj #papagáje