Tento pohľad tak trochu naštartoval Ladislava Stupáka z Veľkej Idy. Bol však veľmi mladý a hanbil sa. Vtedy ho skôr zaujímalo, čo na to povedia ľudia, keď on začne upratovať ten neporiadok. Nechal to tak. No nelegálne skládky ho aj ďalej hnevali. Prekonal hanbu a obavy a odpad začal zbierať.
Pred dvoma rokmi založil s kamarátmi občianske združenie Save nature by Čivas. Postupne sa k nemu pridávajú aj ďalší ľudia. Dnes ich je okolo šesťdesiat. Keďže pracuje v železiarňach, odpadu venuje svoj voľný čas. Na druhej strane hovorí, že členovia občianskeho združenia sú ako jeho druhá rodina. S viacerými chodí v lete aj na dovolenku. Vrecia berú aj tam so sebou…
„Musel som si kúpiť taligu, aby sme mali ako odpad voziť do zberného dvora. Bol som po ňu na Spiši. Nakoniec chodil s nami kamarát s malým nákladným autom. Najväčší problém je totiž odvoz odpadu. Zbierať ho ide veľmi ľahko,“ hovorí o svojich začiatkoch Laco. Na podporu združenia urobil aj profily na sociálnych sieťach. Dnes ich sleduje viac ako 8-tisíc fanúšikov.
Aj čistenie je o peniazoch
Keďže na svete nič nie je zadarmo, aj zber odpadu niečo stojí. Cez združenie žiada Laco so svojimi projektmi aj o granty, či o dve percentá z daní. „Nie je to veľa peňazí, ale aspoň máme z čoho nakupovať naftu do auta, vrecia, rukavice a vodu. Jedlo si naši kamaráti väčšinou so sebou nosia, ale občas si spolu uvaríme guľáš či niečo ugrilujeme. Dokonca pomáhajú aj moji rodičia, ktorí nám veľakrát niečo na zjedenie pripravia. Zriadený máme transparentný účet, kam nám môžu ľudia prispievať.“
Laco konštatuje, že hoci v okolí Košíc už toho veľa vyčistili, čierne skládky vznikajú stále. Ale hľadať ich sami nemusia. Cez sociálne siete ich združeniu nahlasujú sledovatelia. Viacerí sa však aj pridajú. Tam, kde boli väčšie skládky, montujú aj fotopasce. Trápi ho však skutočnosť, že pri každej rómskej osade sú haldy odpadu. Tak to je aj vo Veľkej Ide. „Dospelým sa veľmi nechce, ale vždy, keď niekde v okolí čistíme, prídu deti z osady. Zo začiatku iba zisťovali, čo sa deje, teraz nám už pravidelne pomáhajú,“ teší sa.
Pri všetkých brigádach sa snažia spolupracovať s miestnymi a mestskými samosprávami. „Niektorí nás pomaly nosia na rukách, iní nás však nechcú ani vidieť. Ak sa pýtate, prečo je to tak, odpoveďou je hanba. Nechceme ich súdiť, ale chceme pomôcť. Pretože raz na to môžu doplatiť. Minule sme boli v jednej obci, kde dostali za čiernu skládku pokutu 15-tisíc eur, čo bolo pre nich likvidačné. Obec s 200 obyvateľmi by si na jej zaplatenie musela vziať úver. Nakoniec sa starosta rozhodol nám zavolať. Čistili sme tam dva dni a im odpustili 14-tisíc eur. Obec teda zaplatila iba tisícku,“ opisuje Laco svoje skúsenosti.
Chýbajú zberné dvory
<A> Asi najlepšie sa občianskemu združeniu spolupracuje s vodohospodármi. „Vždy, keď niečo chystáme, tak sa s nimi spojíme. Oni prídu s veľkými autami a všetok odpad odvezú. A to nám vyhovuje. Ak by v každej obci alebo v nejakom združení obcí boli zberné dvory, vedeli by sme to odviezť aj my. Ale nie je to tak. Ak by napríklad v obci Richnava mali zberný dvor, oveľa menej odpadu by sa splavovalo do Ružína. Čistenie takto ide na náklady Jakloviec alebo Margecian. Hoci ten odpad v obci nevznikol, pod hrozbou pokút ho musia spratať, keďže leží v ich katastri. Niektorí starostovia by mali byť aj v tomto smere uvedomelejší.“
Zaujímavú akciu zorganizoval členovia OZ koncom júla. Koryto rieky Bodva od naplaveného odpadu pri obci Jasov čistilo zhruba 30 ľudí. Na niektorých miestach bolo toľko odpadu, že nebolo vidieť ani rieku. Vodohospodári vtedy odviezli šesť nákladných áut. Okrem plastov našli aj starý nábytok, hračky, obuv či ďalší odpad. Zberačov najviac prekvapili listy vo fľaši. „Zarážajúce je, že ľudia niekedy neveria, že fotky na našej sociálnej sieti sú reálne. Už nám aj napísali, že určite je to fotoshop a my sa iba tvárime, že niečo robíme. Nikdy sme žiadnu aplikáciu na úpravu fotiek nepoužili,“ hovorí Laco, ktorý vzápätí konštatuje, že ľudia zo západného Slovenska také osady, ako sú na východe, vôbec nepoznajú.
Ani takéto „kuvičie hlasy“ však Laca nezastavia. Budúci rok budú pracovať ďalej. S vodohospodármi sa chystajú v Trebišovskom okrese riešiť odpad, ktorý k nám prinášajú potoky z Ukrajiny. „Tam sa tomu teraz nikto nevenuje a všetko končí u nás.“
V bahne po kolená
K vodnej nádrži Ružín chodí Laco s kamarátmi pravidelne. Spolupracujú tam s ďalším občianskym združením – Ružínska priehrada, ktorému šéfuje Jozef Kojecký. V polovici augusta využili aktuálne nízku hladinu Ružína na zber odpadu. „Bolo to náročnejšie, ako sme čakali, ale o to zábavnejšie. V bahne na dne priehrady sme sa občas zabárali až po kolená. Tiež to bola akcia, ktorá vznikla náhodne, po prechádzke. Všimol som si kopu odpadu na vyschnutom dne a uvedomil som si, že teraz sú najlepšie podmienky na zber. Škoda, že to nenapadlo rybárom, cyklistom, turistom, obyvateľom lokality a ani miestnej samospráve. Zavolal som Jožkovi a dohodli sme sa,“ opisuje poslednú akciu Laco.
Vždy, pred každou akciou, sa brigádnici stretávajú na šačianskej pumpe. Tam sa dohodnú, ako budú postupovať, porozdeľujú sa do áut a idú na miesto. Laco hovorí, že by veľmi potreboval väčšiu dodávku. „Chceli by so mnou chodiť upratovať deti, ale už aj dospelí z našej osady vo Veľkej Ide. Niekedy vezmem jednu, dve osoby, ale viac ľudí mi do auta nevojde. Už som požiadal o pomoc aj Košický samosprávny kraj. Tak uvidím, či sa niečo v tomto smere pohne. Ak by sme dostali aspoň deväťmiestnu dodávku, bolo by to super. Ja na také auto nemám peniaze.“
Čistenie vyschnutého dna Ružína prekvapilo aj Laca. „Myslel som si, že tam bude toho odpadu viac. Nachádzali sme väčšinou iba plastové fľaše. Až potom som si uvedomil, že všetko ostatné kleslo pod bahno. Ak by sa tam začalo bagrovať, asi by sme ostali všetci prekvapení. Aj tak sme nazbierali 70 vriec. Mali sme pri práci aj trochu zábavy, lebo pri vode nebolo bahno úplne suché. Ťažkí chlapi sa zabárali po kolená. Museli sme si vzájomne pomáhať, preto sme chodili v skupinách minimálne po troch. Sám by sa človek odtiaľ asi ťažko dostal.“
V občianskom združení Save nature by Čivas členov pravidelne pribúda. Nie každý môže ísť vždy na akciu. Ale fotografie z čistenie dna Ružína zaujali ľudí na sociálnej sieti. „Dokonca sa mi ozval aj jeden rušňovodič, ktorý chodí vlakom po moste cez priehradu. Pochválil nás a hneď sa k nám aj pridal. Ak nezačne veľmi pršať, ďalšiu akciu na priehrade by som chcel zorganizovať 26. augusta. Všetci s chuťou do práce sú vítaní.“
Fľaše, fľaše a zasa fľaše
Prírode podľa Laca pomohlo aj zálohovanie plastových fliaš. „Stále zbierame tie neoznačené, ale určite to pomôže. Na druhej strane vidím mnoho Rómov popri ceste zbierať fľaše a nosiť ich späť do obchodu. Trápia nás však polystyrény či neoznačené plastové nádoby napríklad zo šampónov či pracích gélov. Prekvapilo ma však, keď som sa minule rozprával s jedným človekom z osady, že ich zálohovanie nezaujíma. Vraj im chodia do osady poľské kamióny s nápojmi v neoznačených fľašiach a im sa oplatí kupovať ich, keďže je to lacnejšie. Vozia im ich na paletách.“
Čítajte aj Odpadkoví hrdinovia pomáhajú metropole východu. Na vlastnú päsť a zadarmo
A čo by najviac OZ Save nature by Čivas pomohlo? „Určite by sme privítali nejakého sponzora. Robíme toho pomerne veľa, aj nás chvália, ale… Veď posledné dva roky máme na svoju činnosť po tisícke na rok. Z toho sa veľa urobiť nedá. Čo sme boli čistiť v Jasove, tam obec dostala pred dvoma rokmi po záplavách 55-tisíc eur. Dodnes to tam nie je úplne vyčistené. My keby sme dostali čo i len polovicu, vyčistili by sme celý tok rieky Bodva.“
Laco medzi svojím zamestnaním a čistením prírody však nezabúda ani na osvetu. Okrem toho, že ťahá rómske deti z osád, aby pomáhali a učili sa čistote, chystá sa prednášať aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. „Pozvali nás aj s kolegyňou, keďže v tejto oblasti chystajú nejaký projekt. Bude to zaujímavá skúsenosť. Ideme tam koncom septembra,“ pochváli sa na záver.