Prvýkrát na Slovensku si 300 domácností v pilotnom projekte vyskúšalo, ako na vodíku variť či ako ním vykurovať. Podľa starostky aj plynárov dopadol experiment pozitívne. „Obyvatelia sa neobávali, rozposlali sme informačný list, čo ich čaká a ako zabezpečíme bezpečnosť ich spotrebičov. Kontroly odhalili úniky plynu v 20 percentách domácností, ale aj v tých sa problémy odstránili,” zhodnotila starostka Terézia Földváry.
V praxi to prebiehalo nasledovne: technici spoločnosti SPP-D v obci nainštalovali špeciálnu stanicu, v ktorej sa do plynárenskej siete z natlakovaných fliaš začali začiatkom leta primiešavať vodík. Takýto obohatený plyn následne prúdil cez potrubia do budov, domácností a spotrebičov v celej obci. Pre ľudí sa v zásade nič nemenilo, všetko mohli používať tak, ako boli zvyknutí. Aby bola zaručená bezpečnosť, navštevovali ich technici SPP-D na kontroly a zabezpečovali prípadné opravy.
Prečo práve vodík? „Využívanie vodíka je atraktívne z viacerých dôvodov. Jednak pomáha zabezpečiť väčšiu stabilitu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a flexibilné požiadavky zákazníkov, keďže je dobre skladovateľný,” uviedol riaditeľ SPP-D Martin Hollý. Druhou výhodou je podľa neho čistota vodíka, keďže má nulové emisie, teda vie prispieť k šetreniu životného prostredia a dosiahnutiu cieľa dekarbonizácie.
Čítajte rozhovor Analytik: Vodík má ohromný potenciál pre našu sieť plynovodov„Ak prihliadneme na aktuálnu situáciu, každé zníženie závislosti od dovozu zemného plynu je vítané a každé percento, ktoré môžeme nahradiť vlastnými zdrojmi, pomôže,” potvrdil aj analytik Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Zároveň doplnil, že aktuálne sa za bezpečnú považuje prímes 5 až 20 percent vodíka do zemného plynu.
V rámci tohto testu plynári primiešali do obecného plynovodného potrubia 10 percent vodíka. Hollý vysvetlil, že cieľom bolo pochopiť, ako ovplyvní takéto obohacovanie zemného plynu prevádzku siete a ako ju musia technicky upraviť, aby fungovala bezpečne a spoľahlivo aj v prípade, že ju postupne rozšíria na celom Slovensku.
Lokalitu si plynári z SPP-D nevybrali náhodou. Podľa zástupcov spoločnosti sa totiž obec Blatná nachádza v dobre dostupnej vzdialenosti od Bratislavy pre výjazdy technikov, má vhodné množstvo odberných miest a výhodou je aj vyše 20-ročná sieť zahŕňajúca domy, bytovky aj firmy. Ako vhodnú lokalitu Blatnú na experiment potvrdilo aj zastúpenie rôznych používaných materiálov v sieti, keďže miestne rozvody sú vyrobené z ocele aj z plastu.
Vodíkom kúrili aj astronauti
Odhaduje sa, že vodík tvorí viac ako 30 % celkovej hmotnosti Slnka. Jeho veľkou výhodou je, že pri úniku neznečisťuje životné prostredie. Objavil ho v roku 1776 britský vedec Henry Cavendish. V dobe svojho objavu však nenašiel v priemysle širšie uplatnenie najmä pre nástup lacnejších fosílnych palív v 19. a 20. storočí. S povedomím o vodíku sa viaže aj katastrofa vzducholode Hindenburg. „Vybuchujúci“ vodík sa totiž často označoval za vinníka, hoci katastrofu v skutočnosti spôsobil elektrický výboj, ktorý zapálil vysoko horľavý materiál, z ktorého bol vyrobený trup lode. O rozmach využitia vodíka sa neskôr v 60. rokoch 20. storočia zaslúžili vesmírne výskumné misie, akými boli napríklad misie programu Apollo, pretože vodík sa v tej dobe používal ako palivo pre vesmírne rakety. Počas kozmických letov misie Apolla sa navyše využívala na palube technológia vodíkových palivových článkov na výrobu elektriny, tepla a vody. V Českej republike sa zas vodík využíval ako jedna z hlavných zložiek známeho svietiplynu, ktorý bol neskôr nahradený zemným plynom.