Zelený most pre migrujúcu zver má byť vo Svrčinovci skolaudovaný už tento rok. V jeho plánovanej trase však dlhé roky žije, v dome a okolitých čiernych obydliach, takmer štyridsať Rómov. Nelegálne chatrče majú byť čoskoro odstránené, lebo do konca marca musí byť pozemok pripravený na výstavbu. Ak by štát termín vybudovania ekoduktu, ktorý má byť súčasťou kysuckej diaľnice D3, nestihol, prišiel by o dotáciu takmer 300 miliónov eur.
Spustili petíciu
Osadníci ešte vlani tvrdili, že svoje domovy neopustia. Teraz sa ale situácia zmenila a sú s tým zmierení. Ministerstvo dopravy vybralo, pre časovú tieseň priamym zadaním, developera, ktorý dostal od štátu 400-tisíc eur, aby dotknutej komunite zabezpečil náhradné nájomné bývanie. Ten následne kúpil nehnuteľnosti v obci Lopušné Pažitie a v Čadci – konkrétne v jej mestskej časti Podzávoz. Miestni sa hneď začali búriť, svrčinovských Rómov za susedov nechcú. Samospráva podčiarkla, že jednoznačne stojí za svojimi občanmi.
„Štátnym orgánom sme odoslali list so svojimi výhradami,“ potvrdil čadčiansky primátor Matej Šimášek. Podľa neho je zarážajúce, že o presídlení svrčinovských Rómov sa dozvedeli len z neoficiálnych zdrojov.
„Nikto z kompetentných nepovažoval za potrebné informovať nás o tom, hoci dôsledky takéhoto kroku bude znášať naše mesto,“ podotkol primátor. Hovorí, že vždy mali a majú záujem byť nápomocní pri riešení problémov. „Ak by sa proces presídlenia realizoval v súčinnosti s nami, určite by sme so znalosťou miestnych pomerov a citlivým prístupom našli riešenie, ktoré by nezakladalo vznik konfliktov a napätia v občianskom spolunažívaní,“ mieni Šimášek. Prízvukuje, že je nemysliteľné, aby predstavitelia štátnej moci a ich nominanti vo výkonných funkciách nevnímali samosprávu ako partnera.
Čítajte aj Prípad ekodukt: Štát môže prísť o 300 miliónov na diaľnicu D3. Kvôli osadníkom
Proti príchodu neželanej komunity na svoje územie bojuje radnica aj petíciou, ktorú spustila. Stojí v nej, že občania sú proti realizácii zabezpečenia náhradného ubytovania pre obyvateľov Svrčinovca v dome v časti Podzávoz. „Sme presvedčení, že uvedený objekt je nevyhovujúci, lebo nespĺňa základné technické a hygienické nároky. Naopak, ohrozuje bezpečnosť a zdravie,“ píše sa v dokumente. Postup kompetentných vraj vzbudzuje obavy, že v tomto prípade nejde o skutočné riešenie problémov, ale len o „biznis“ na úkor zhoršenia kvality života občanov, ktorých sa tieto zlé rozhodnutia týkajú. Vyplnené petičné hárky môžu ľudia odovzdať, počas stránkových dní, na sekretariáte zástupcov primátora do 20. marca.
Opúšťajú domov
Starostka Svrčinovca Renáta Majchráková nad najnovším dianím v tejto veci krúti hlavou. Pripomenula, že problém sa týka 39 ľudí, ktorí tam majú trvalý pobyt. „Žili tu, aj ich predkovia, celé desaťročia. Mrzí ich, že sa musia odsťahovať a dlho s tým bojovali. No a keď to teraz prijali a sú odhodlaní odísť, v budúcom domove ich nechcú,“ povedala. Vysvetlila, že v Lopušnom Pažití je už pre osem členov jednej z rodín kúpený dom, ktorý je napísaný na developera. Obavy zrejme mali aj v spomínanej obci, no podľa starostky sa so situáciou zmierili. „Komunikujú s developerom, s ktorým si tam ustrážia poriadok a počet bývajúcich osôb,“ poznamenala.
Majchráková pokračovala, že ďalších 23 ľudí by sa malo presťahovať do metropoly Kysúc, konkrétne do dvoch domov v časti Podzávoz. Developer má vraj pripravenú aj nehnuteľnosť pre zvyšných osem nájomníkov, no lokalita zatiaľ nie je istá. Ťažkosti v Čadci však starostka nechápe.
Čítajte aj Na Kysuciach zmodernizujú dôležitý železničný úsek v smere do Česka
„Je mi to veľmi ľúto. Tí ľudia síce žili v nelegálnych obydliach, ale bol to ich domov. Teraz sa cítia nechcení a diskriminovaní,“ vraví starostka. Hnevá ju, že všade im dávajú nálepku „neprispôsobiví“. Ona sama s týmto označením nesúhlasí. „Nikdy predtým sa s nimi nestretli a hneď ich súdia. U nás v dedine sa do domovov berú deti z rodín bielych, lebo ich matky sú alkoholičky a nedostatočne sa o ne starajú. Moji Rómovia ale posielajú do školy svojich potomkov najedených a čisto oblečených. Mnohých z majority neraz zahanbia,“ tvrdí s tým, že jej je za odchádzajúcimi ľúto.
„Mala som k nim pozitívny vzťah, nažívali sme v pokoji. Komunikáciu sme mali bezproblémovú, vedeli sme sa dohodnúť. Teraz obec príde o podielové dane za 39 obyvateľov a zo základnej školy nám odíde desať detí. Možno sa budú spájať triedy a prepúšťať učitelia, neviem. Vyškrtnú nás tiež z Atlasu rómskych komunít,“ vymenovala Majchráková nevýhody vyplývajúce z odchodu celej komunity. Vzápätí upozornila, že ľudia z tejto skupiny sa k ostatným budú správať tak, ako okolie k nim. „Viem to z vlastnej skúsenosti. Vždy sme si navzájom pomáhali, vedia spolupracovať. Niet sa čoho báť,“ odkázala ich potenciálnym susedom.
