Minulý víkend sa v histórii Banskej Štiavnice zaradil medzi najčernejšie, aké tam kedy zažili. Hrozivý požiar vypukol v sobotu 18. marca doobeda na streche Pišlovho domu, ktorý je v ostatných rokoch známy skôr ako Banka lásky. Kedysi tam bývala múza Andreja Sládkoviča – Marína.
VIDEO: Škody po požiari v Štiavnici, zábery z dronu
Ako sa šíril oheň?
To, že niečo nie je v poriadku, si ako prvý všimol spolumajiteľ zážitkového múzea Banka lásky Ján Majsniar. Nachádzal sa práve v budove, keď zaregistroval dymenie v podkroví. Mohlo byť približne deväť hodín ráno. Hneď kontaktoval hasičov a všetci sa odtiaľ evakuovali. Oheň vzbĺkol veľmi rýchlo, z interiéru nestihli nič povynášať. Z múzea zostalo totálne zhorenisko. Plamene kompletne pohltili aj Maríninu izbu, no akoby zázrakom zostal jej obraz takmer nedotknutý. Zachoval sa tiež trezor lásky, ktorý sa nachádza v podzemí. Majitelia odhadujú škodu v miliónoch eur.
Iskry postupne „preskočili“ na:
- Friztzovský dom, kde sídli Slovenský banský archív (Radničné námestie). Zásahom hasičov sa tam šírenie zastavilo.
- Meštiansky dom, v ktorom sa nachádzala pizzeria Black M (Námestie sv. Trojice)
- Sitnayovský dom, kde sídlila základná umelecká škola (Námestie sv. Trojice)
- Berggericht, v ktorom pôsobilo Slovenské banské múzeum a informačné centrum (Námestie sv. Trojice)
- Meštiansky dom (Dolná ružová)
- Kultúrne centrum Eleuzína (Horná ružová)
Plameňmi boli v smere šírenia ohrozené ďalšie meštianske domy na Ružovej ulici a nad ňou, tiež Galéria Jozefa Kollára Slovenského banského múzea a budovy za ňou. Hasiči definitívne zlikvidovali požiar v nedeľu 19. marca okolo ôsmej ráno. Starosti tam však aj potom mali ešte kvôli úniku plynu v Pišlovom dome, ktorý trval od soboty do pondelka popoludnia. Pre kritickú situáciu museli v pondelok evakuovať radnicu a centrum, až kým nedošlo k zastaveniu úniku.
Poznáte „pikošky“ o poškodených budovách?
Banka lásky
Zážitkové múzeum s modernými technológiami, ktoré približovalo príbeh nenaplnenej lásky slovenského básnika Andreja Sládkoviča a jeho Maríny, vzniklo pred pár rokmi priamo v dome, kde jeho múza bývala. Traduje sa, že zaľúbenci si „padli do oka“ v roku 1836, keď si vtedy šestnásťročný Andrej privyrábal v dome Pišlovcov ako domáci učiteľ ich rovnako starej dcéry Maríny. Študoval vtedy na banskoštiavnickom evanjelickom lýceu. Povráva sa, že vždy, keď odtiaľ za ňou prichádzal, ona mu s úsmevom kývala z okna svojej izby. Tá sa v meštianskom dome zo 16. storočia zachovala, s krásnym maľovaným stropom, až do požiaru. Žiaľ, po prepadnutí horiacej strechy priamo do budovy je táto pamiatka zničená.
Slovenský banský archív
Fritzovský dom sa najhoršej katastrofe vyhol len o chlp. Jeho strechu tiež zasiahli plamene, no vzácne dokumenty Slovenského banského archívu, ktoré sa tam nachádzali, stihli zachrániť. Tie najdôležitejšie, ktoré susedili so stenou deliacou ich od Banky lásky, poprenášali z jednej strany budovy na druhú. Najcennejší archívny fond, ktorý tam majú, je komorsko-grófsky úrad. Ten siaha od stredoveku do začiatku 20. storočia. Obsahuje knihy aj banské mapy zapísané v zozname UNESCO.
Sitnayovský dom
Oheň kompletne spálil jeho šindľovú strechu. Budova pochádza z polovice 16. storočia, no v druhej polovici 19. storočia bola barokovo upravená. Kedysi sa tam nachádzala akademická kaviareň „Ku zlatému kahancu“. V roku 1848 bola práve na tomto dome prvýkrát vztýčená slovenská zástava. V ostatných desaťročiach sa tam nachádzala základná umelecká škola. Štyristo detí, ktoré ju navštevujú, prichýlil po požiari rezort životného prostredia. Ten škole poskytol budovu v centre mesta, v ktorej predtým sídlilo generálne riaditeľstvo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Po jeho presťahovaní do hlavného mesta však zostala prázdna.
Berggericht
Renesančný dom z druhej polovice 16. storočia, ktorý v 18. storočí prešiel barokovými úpravami. V roku 1751 tam, počas jeho inšpekčnej cesty po stredoslovenských banských mestách, prenocoval František Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie. V rokoch 1792 až 1854 tam pôsobil Banský súd, ktorého nemecký názov Berggericht nesie táto pamiatka dodnes. Neskôr tam sídlila jedna z prvých vysokých škôl technického typu na svete – Banská akadémia. Pred požiarom sa v Berggerichte nachádzala mineralogická expozícia Slovenského banského múzea. Z geologickej zbierky muselo múzeum evakuovať, do Kammerhofu, 27-tisíc kusov rôznych rozmerov a hmotností. Časť z nich bude určite poškodená, lebo už teraz vedia, že nejaké exponáty zostali pod sutinou padnutého stropu. „Dnes nevieme, či sa nám k nim podarí, možno archeologickým spôsobom, dostať a objaviť väčšie kusy. Všetko sa dozvieme až po inventarizácii. To isté sa týka zbierky umeleckej histórie, ktorá je dočasne v priestoroch Starého zámku,“ povedala riaditeľka múzea Zuzana Denková.
Eleuzína
Kultúrne centrum, ktoré v Štiavnici vyrástlo pred šiestimi rokmi z ruiny stáročného meštianskeho domu, má kompletne zničený krov aj prízemie. Škodu odhaduje predseda združenia Eleuzína Marek Pavlík do 300-tisíc eur. Najvzácnejšou hnuteľnou vecou, ktorú tam mali, bola podľa neho knižnica s niekoľko tisíc titulmi. „Tá škoda je nevyčísliteľná,“ podotkol Pavlík. V Eleuzíne sa uskutočnili desiatky autorských čítaní, diskusií, literárnych akcií, workshopov a koncertov. Fungovalo tam tiež divadlo Kosmopol a v ponuke nechýbal apartmán pre osem osôb.
Meštiansky dom – pizzeria
Obľúbená reštaurácia v historickom centre zrejme bude musieť po požiari prepustiť svojich zamestnancov. Mnohí domáci aj turisti sa tam radi pravidelne vracali. Chválili príjemnú obsluhu a výborné jedlo. Pizzeriu, ktorá fungovala pätnásť rokov, nepoložila ani pandémia, no teraz sa musí vyrovnávať so spúšťou po ohni. Či sa z toho spamätá, ukáže čas.
Meštiansky dom – Dolná ružová
Je v susedstve Kultúrneho centra Eleuzína, nachádza sa iba kúsok pod ním. Delí ich len úzky chodník. V čase požiaru dom nikto neobýval. Majiteľ si ho prerábal – krátko predtým tam vymenil okná a dvere. Strechu zatiaľ urobenú nemal.
Ako sa hasia historické budovy?
Likvidácia takéhoto požiaru prebieha rovnako ako pri väčšine obytných či multifunkčných objektoch, čo štandardne precvičujú všetky hasičské jednotky. Špecifickými podmienkami zásahu v historických budovách je absencia dostatočne dimenzovaných vnútorných zásahových ciest.
„Tiež zložitý pôdorys s častými výškovými rozdielmi toho istého podlažia spôsobený postupnými dostavbami a prístavbami prepojenými otvormi, ktoré sú často uzatvorené oceľovými dverami alebo mrežami,“ priblížila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Júlia Zeleňáková. Celé to komplikujú aj dodatočne inštalované elektrická energia a rozvod plynu – v mnohých prípadoch vedený v skrytých dutinách. Nepríjemné sú dutiny vytvorené inštaláciou predsadených konštrukcií a obkladov, v ktorých sa požiar nepozorovane šíri.
„Osobitným problémom je množstvo horľavého materiálu uloženého v podstrešnom priestore, ktorý tepelnou energiou uvoľnenou pri horení spôsobuje prehriatie objektu v prípade použitia plechovej strechy. Tá udržiava takéto teplo pod plášťom a na ochladenie je potrebné veľké množstvo vody,“ vysvetlila hovorkyňa. V tomto prípade jej použili až 900 kubických metrov, ktoré čerpali z piatich umelých či prírodných zdrojov.
Koľkí záchranári pomáhali?
Pri požiari v centre Štiavnice zasahovala viac ako stovka profesionálnych a takmer stovka dobrovoľných hasičov. Posilu poskytla aj armáda, ktorá na miesto vyslala podobný počet vojakov. Tí pomáhali pri evakuácii vzácnych zbierkových predmetov či zachraňovaní dokumentov zo Slovenského banského archívu, no využití boli aj na zabezpečenie spoločných hliadok s desiatkami policajtov.
Prvotné informácie hovorili ako o pravdepodobnej príčine vypuknutia požiaru skrat elektrického vedenia. Toto však nikto nepotvrdil. „Je to stále vo fáze zisťovania,“ reagovala Zeleňáková. Polícia už v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie.
Čo zmizlo v plameňoch?
Odborník na obnovu pamiatok Michal Hrčka upozornil, že nenávratne poškodené sú maľované renesančné stropy či barokový krov v budove základnej umeleckej školy. „Okrem iného sme tam už zdokumentovali zvyšky historického krovu a jeho kovaní, skenovali sme tiež odtlačky a uloženia pre budúcu rekonštrukciu,“ uviedol s tým, že nasledovalo prekrývanie zničeného objektu. Napriek všetkému zostáva optimistom.
„Šanca dostať to do predchádzajúceho stavu je vždy, no treba k tomu pristúpiť rozumne,“ povedal Hrčka. Tvrdí, že odhadnúť škodu na pamiatkových objektoch nie je jednoduché. Potrebný je k tomu znalec, ktorý sa na to špecializuje. „Žiaľ, na Slovensku nie je žiadny. Nedá sa ani povedať, že tá suma je nevyčísliteľná, lebo taká sa rovná nule. Určite to pôjde v miliónoch,“ dodal.
Je niekde narušená statika?
Našťastie to vyzerá tak, že statika poškodených budov narušená nie je, takže búranie im momentálne nehrozí. Potvrdila to banskoštiavnická primátorka Nadežda Babiaková. „Máme na ne statické posudky, malo by to byť stabilizované,“ hovorí. Pripomenula, že poškodené objekty treba chrániť pred dažďom, preto ich s pomocou plošiny, ktorú mestu poskytli hasiči, prekryli – Berggericht plachtami a Sitnayovský dom drevenou dočasnou konštrukciou. Na ňu ešte dali vodeodolnú celtovinu.
Aké sú finančné škody?
Stále nie sú známe presné čísla. Škody sumarizujú, pripravujú k tomu potrebné podklady. Projekty a obnova zdevastovaných objektov nebude lacná. Hrubý odhad je 30 miliónov eur. Týka sa to všetkých poškodených budov dokopy. Suma sa však môže postupne navyšovať podľa toho, na aké problémy pri rekonštrukcii natrafia. Pre Banskú Štiavnicu zničenú požiarom je spustená finančná zbierka cez kampaň Donio, kde do piatka (24. marca), teda takmer týždeň od ničivej katastrofy, „svietilo“ viac ako 125-tisíc eur. Oficiálnu zbierku vyhlásilo aj banskoštiavnické mestské zastupiteľstvo.
Výzvu na to, aby darcovia podporili ťažko skúšané mesto, zverejnilo aj Slovenské banské múzeum. „Tento rok oslavuje Banská Štiavnica 30. výročie zápisu na zoznam UNESCO. Slovenské a zároveň svetové kultúrne dedičstvo bolo veľmi vážne ohrozené. Pomôžte múzeu postaviť sa na nohy a zachrániť, čo sa dá. Pre vás, pre budúce generácie a pre pamäť ľudstva. Prispieť môžete vo verejnej zbierke na Donio,“ uviedli pracovníci múzea.
Je centrum uzavreté?
Primátorka zdôraznila, že dostať sa do historického centra nie je problém. „Ľudia tam môžu normálne ísť, popri radnici, po ľavej strane námestia. „Uzatvorená je len jeho pravá časť – po koniec Berggerichtu. Tak to aj, kvôli bezpečnosti, zostane na neurčito. Vykonávajú sa tam potrebné práce, takže nie je možné dostať sa tam,“ objasnila Babiaková. V piatok už síce odvolala mimoriadnu situáciu, no časť uzavretá kovovými zábranami je a zostane strážená mestskými policajtmi. Štátni už odišli, takisto štyridsiati vojaci, ktorí sa v meste zdržali do štvrtka.
„Som im veľmi vďačná, lebo od požiaru tu zostali skoro týždeň. Tí chlapci naozaj odviedli kus roboty, nesmierne nám pomohli,“ pochválila primátorka posilu z armády. Prezradila, že prespávali v zasadačke na radnici a obedy im zabezpečovalo mesto. Zopakovala, že centrum je inak prístupné a turistov sa žiadne obmedzenia nedotknú. „Akurát nemôžu ísť do Banky lásky a Berggerichtu. Verím, že do leta sprístupnia aj Galériu Jozefa Kollára, ktorú oheň nepoškodil, ale exponáty museli evakuovať,“ dodala.
Príde pomoc z cudziny?
Experti z Českého národného múzea pomôžu so záchranou vzácnej zbierky v Slovenskom banskom múzeu. Do Štiavnice prídu v pondelok (27. marca), čo už potvrdil aj český minister kultúry Martin Baxa. Špecialisti zo susednej krajiny budú zisťovať a dokumentovať rozsah poškodenia mineralogickej zbierky. České múzeum má v rámci mineralogicko-petrologického oddelenia laboratórium aj reštáurátorskú dielňu. Poškodené predmety zo Štiavnice by sa teda mohli reštaurovať na ich špecializovaných pracoviskách.
Pomoc prisľúbila aj organizácia UNESCO, ktorá má poskytnúť odborníkov zo všetkých náležitých oblastí. Tí môžu na Slovensku poskytnúť príklady dobrej praxe a radiť ako postupovať pri samotnej obnove objektov.
Možnosti finančnej pomoci Európskej únie prerokoval v Bruseli s jej komisárkou pre kohéziu a reformy Elisou Ferreirou slovenský europoslanec vo frakcii S&D Robert Hajšel. „Vidiac fotografie, ktoré som jej osobne ukázal, vyjadrila Štiavnici a jej obyvateľom hlbokú solidaritu. Zjavne bola škodami veľmi dotknutá,“ napísal Hajšel na sociálnej sieti. Ferreira podľa neho mestu odporúča, aby s kompetentnými orgánmi vypracovalo projekty obnovy poškodených historických objektov, pričom technická príprava aj samotná rekonštrukcia bude môcť byť preplatená z eurofondov. Do úvahy vraj pripadá, aby na to išli peniaze, o ktoré môže Slovensko už čoskoro prísť, ak ich nevyčerpá.
„Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktorým sa stále nepodarilo vyčerpať miliardy eur z predchádzajúceho obdobia a hrozí mu, že veľká časť týchto peňazí po skončení tohto roka prepadne. Rozhodnutie musí ale, rýchlo a správne, urobiť vláda,“ dodal europoslanec.