Fabrika Slovalco dostala podľa šéfa Hlasu Petra Pellegriniho tvrdú ranu od Eduarda Hegera (Demokrati) a Igora Matoviča (OĽaNO). „Je to pomník neschopnosti a arogancie týchto dvoch pánov. V ťažkých časoch odmietli pomôcť fabrike, ktorá prežila sedemdesiat rokov. Tiež obdobie socializmu, revolúciu, privatizáciu a vstup veľkého nórskeho investora. Žiaľ, neprežila túto vládu, ktorú dnes máme,“ uviedol Pellegrini.
VIDEO: Prvomájový pamätník neschopnosti vlády.
„Namiesto toho, aby tu dnes s nami možno oslavovalo tristo ľudí Sviatok práce a to, že majú dobre platené zamestnanie, ktoré ich v ťažko skúšanom žiarskom regióne baví, tu boli s nami len prilby. Tie reprezentujú to, že stovky ľudí, vďaka neochote Matoviča a Hegera, skončili na dlažbe,“ tvrdí. Upozornil, že o prácu prídu ďalšie desiatky či stovky. „A to len z toho dôvodu, že fabrika utlmila svoju činnosť a nepotrebuje subdodávky od malých firiem a remeselníkov, ktorí boli na túto fabriku naviazaní,“ poznamenal.
Nečakať na spasenie
Pellegrini označil Slovalco za jednu z najmodernejších hlinikární v rámci Európy a možno aj sveta. „Tento región poznám veľmi dobre. Môj starý otec tu pracoval vo vtedajšom Závode Slovenského národného povstania. Obidvaja moji rodičia pochádzajú z vedľajšej dedinky – Lehôtky pod Brehmi. Preto odmalička viem, čo sa tu vyrábalo a dúfam, že aj bude,“ podotkol. Vzápätí znovu spomenul Hegera s Matovičom.
„Napriek tomu, že táto fabrika žiadala vládu o pomoc už niekoľko mesiacov predtým, ako musela prijať tvrdé rozhodnutie, neboli ochotní urobiť to. Nedokázali spraviť opatrenia, ktoré by zachránili pracovné miesta v tomto závode,“ podčiarkol. Pripomenul, že hliník je kľúčovou komoditou. Nehovoriac o slovenskej ekonomike, ktorá je z väčšej časti postavená na automobilovom priemysle.
„Hliník je do budúcna extrémne ťažiskový a žiadaný. Preto nerozumiem, ako mohla slovenská vláda dopustiť, že na jej území sa prestane vyrábať. Oslabili sme nielen ekonomické a národnoštátne záujmy Slovenska, ale aj komplet celej Európskej únie,“ hovorí. Je presvedčený, že sa musí vrátiť silná ruka štátu a je tu potrebná vláda, ktorá v krízových časoch nie je len pozorovateľom či čakajúcim na spasenie z Bruselu.
Čítajte aj Viaceré profesie stále čakajú na lepšie ohodnotenie a uznanie, upozornila Čaputová
„Ak budeme vo vláde, urobíme všetko pre to, aby sa výroba v Slovalcu obnovila,“ podčiarkol šéf Hlasu. Základom je podľa neho úprava spôsobu predaja elektrickej energie tak, že štát nebude čakať len na to, ako sa jej ceny budú vyvíjať na voľnom trhu. „Ale aby štát, ako budúci majoritný vlastník či subjekt rozhodujúci o tom, ako sa budú správať naše elektrárne, zagarantuje fabrikám dlhodobé kontrakty za výhodné ceny,“ vysvetlil, s akými opatreniami by prišli.
Zároveň by vraj legislatívne upravili ďalšie oblasti, ktoré v parlamente už schválené boli, no doteraz neprešli hlasovacím procesom. „Ide o použitie prostriedkov z envirofondu, obchodovanie s emisnými povolenkami a podobne,“ doplnil Pellegrini.
Reštart je možný
Na mieste nechýbal ani generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý. Pripomenul, že nechceli nič iné, len mať podobné podmienky ako majú fabriky v okolitých krajinách Európy. Pri vysokých cenách elektrickej energie, ktoré má slovenský priemysel, nie je možná ich konkurencieschopnosť. Pritom lacnú elektrinu vyrábajú naše atómové či vodné elektrárne.
Veselý potvrdil, že kvôli ukončeniu výroby už prepustili zhruba tristo ľudí. „Buď už odišli, alebo odchádzajú v týchto dňoch,“ spresnil. Reštart fabriky je podľa neho možný, no všetko záleží od toho, či podnikateľské podmienky na Slovensku budú podobné tým, aké sú vo zvyšku Európy. „Samozrejme, tiež od toho, ako to dopadne s cenami elektrickej energie a ako sa vôbec Európa ako taká bude správať ku kritickým surovinám, ktoré sú strategicky dôležité pre budovanie,“ uzavrel. Žiarsky primátor Peter Antal hovorí, že na mesto zatiaľ situácia so Slovalcom nemá negatívny dopad.
„Je to náš najväčší daňovník, ale nie je to len o tom. Momentálne krízu Slovalca až tak nepociťujeme, no zrejme je to tým, že ľudia, ktorí už odtiaľ postupne odišli, dostali vysoké odstupné. Čiže dokážu ešte normálne fungovať,“ reagoval Antal. Predpokladá, že si hľadajú, a niektorí už aj našli, prácu.
„Čas ukáže, o rok či dva, ak by fabrika zostala zatvorená, aký to bude mať dopad – či sa to odrazí v migrácii našich obyvateľov, ktorí pôjdu za lepšie platenou prácou mimo Žiaru nad Hronom a odsťahujú sa. Chcem veriť, že nie,“ povedal. Dúfa, že štát urobí všetko pre to, aby zákon o obchodovaní s emisnými povolenkami prešiel a situácia na trhu s elektrickou energiou dovolí hlinikáreň znovu naštartovať. „Čakáme na to a veríme, že to nakoniec aj prejde,“ dodal primátor.