V tomto roku čakalo riaditeľov základných, stredných i špeciálnych škôl prekvapenie. Dozvedeli sa, že na nákup edukačných materiálov, teda učebníc, pracovných učebníc a pracovných zošitov, dostanú o polovicu menej ako vlani. Podľa počtu žiakov si prerozdelili celkovo 5,8 milióna eur. Vlani mohli objednávať za 11,4 miliónov eur. Učebnice cudzích jazykov pre vybrané ročníky budú dotované osobitne cez Plán obnovy v sume 3,5 milióna eur.
Do roku 2020 zabezpečovalo učebnice do škôl ministerstvo školstva. Zavedením nového systému sa od tohto centrálneho spôsobu upustilo a školy si môžu zakúpiť také edukačné materiály, ktoré samy chcú. Od štátu na to dostávajú príspevok. Problém však je, že štátna dotácia nepokrýva ich skutočné potreby.

Ministerstvo školstva rátalo v tomto roku s 15-timi eurami pre prvákov základných škôl. Normatív pre žiakov vyšších ročníkov stanovilo na 7,5 eur. Stredné školy mohli počítať so 6-timi eurami na jedného študenta.
„Príde mi to nefér voči školám. Museli zvládnuť pandémiu, energokrízu či príliv ukrajinských detí. Je toho na nich naozaj veľa. A potom príde podpásovka voči školám nedať im ani taký príspevok na učebnice, koľko dostali po iné roky,“ krúti hlavou odborníčka na školstvo Soňa Hanzlovičová.
Pridali 10 miliónov
Po pondelkovom rokovaní vlády však minister školstva Daniel Bútora potvrdil, že štát pošle školám dodatočne ešte ďalších 10 miliónov eur. Na potrebe dofinancovania sa zhodli podľa jeho slov s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom a ministrom financií Michalom Horváthom.
„Oblasť vzdelávania je prioritou a bola by prioritou, aj keby sa peniaze nenašli,“ doplnil šéf rezortu. Zároveň poukázal na to, že štátny rozpočet nie je v dobrom stave. „Boli tu neadresne smerované plošné výdavky, na ktoré všetci nakoniec doplatíme a budeme si musieť uťahovať opasky,“ dodal Bútora.

Pôvodnú výšku príspevku kritizovali školy, vydavatelia učebníc i širšia odborná verejnosť. „Aj nový minister si zrejme uvedomoval, že príspevok je nízky. Vďaka tlaku časti verejnosti sa na problém upozornilo a podarilo sa vyrokovať zvýšenie,“ myslí si analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.
Príliš nízky príspevok na učebnice môže viesť podľa neho k viacerým scenárom. „Ak školy nebudú mať dostatok peňazí a nepodarí sa im ich zohnať ani nikde inde, budú musieť pracovať so starými učebnicami,“ konštatuje. Druhá alternatíva spočíva v tom, že budú musieť kalkulovať so skladbou edukačných materiálov a budú ju musieť prispôsobiť sume peňazí, ktorú dostali.
Treťou možnosťou je nájsť peniaze na dofinancovanie z vlastných zdrojov. „Možno plánovali investície do opráv alebo mali voľné zdroje, ktoré chceli použiť na iný účel, no rozhodnú sa ich využiť na nákup učebníc,“ pridáva analytik. Najčastejšie však podľa neho dochádza k tomu, že školy pýtajú peniaze od rodičov.
„Tu však nastáva problém, pretože nie všetci rodičia tie peniaze majú. Veľa rodín má nízky príjem, sú ohrozené chudobou. Na nich by to doľahlo najviac. Je to úloha štátu, aby zabezpečil také základné veci, ako sú učebnice,“ zdôrazňuje Rehúš. K týmto scenárom dochádzalo podľa neho už aj v uplynulých rokoch, keďže príspevok školám nepostačoval.

Hanzlovičová dopĺňa, že rodičia majú veľa vlastných výdavkov. „Štátne školy sa pre nich stávajú viac a viac drahšie,“ zdôrazňuje s tým, že sa pri tom tvárime, že máme štátne školstvo a zakotvené vzdelanie v ústave.
Náklady sa presúvajú na rodičov
Školy momentálne čakajú, koľko im príde z dodatočnej desaťmiliónovej dotácie na účet. „Zatiaľ neviem povedať, či nám bude príspevok po jeho navýšení stačiť. Stále sa však cítime ako tí, ktorým hádžu ohlodanú kosť a musíme sa s tým popasovať,“ hovorí Eva Horníková, riaditeľka Základnej školy na Karloveskej ulici v Bratislave.
Zdôrazňuje, že oni sú tí, ktorí sa musia postaviť pre rodičov. „Štát nás vystavuje obrovskému tlaku z ich strany,“ dodáva. Rodičia pri tom argumentujú ústavou, ktorá zaručuje bezplatné vzdelávanie. „Už dávno vieme, že deti nemajú zabezpečené vzdelávanie zadarmo,“ dodáva riaditeľka.
Vlani dostala škola na učebnice pre takmer 590 žiakov 9768 eur. V tomto roku im štát zaslal ešte pred navýšením len 5035 eur. Podľa riaditeľky by to nestačilo ani na nákup pracovných učebníc. „S ekonómkou sme sa pozerali, kde by sme mohli nájsť peniaze. V rozpočte však na to nemáme žiadnu položku,“ hovorí Horníková.
Obrátila sa preto na rodičovské občianske združenie, ktoré funguje pri škole, či by dofinancovalo nákup učebníc, ak by to bolo potrebné. „Tieto účty si však spravujú rodičia,“ podotýka Horníková. Priamo od rodičov však zatiaľ peniaze nepýtala. „Ak by dieťa nemalo učebnicu, bol by to nástroj, ako ukázať verejnosti, že školstvo je na absolútnom dne,“ myslí si riaditeľka. Aj rodič by mal podľa nej kričať smerom k štátu, ktorému treba nastaviť zrkadlo. Za adekvátny by považovala príspevok vo výške 30 eur na žiaka.
„Na tento školský rok sme obstarávali učebnice a pracovné učebnice za 13 700 eur. Teraz sme dostali dotáciu v sume 3 696 eur. Pri dnešných cenách učebníc je suma 7,50 eura na jedného žiaka úplne nedostačujúca,“ pridáva sa Monika Galovičová, riaditeľka Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej.
Ak by chceli pokryť požiadavky všetkých vyučujúcich na všetky potrebné edukačné materiály, potrebovali by podľa nej niekoľkonásobne väčší príspevok. „Časť sme vyriešili v spolupráci s rodičovským združením pri škole, no aj jeho možnosti sú obmedzené,“ spresňuje riaditeľka s tým, že učitelia oslovili aj samotných rodičov.
Podotýka, že tým už nie je zabezpečená bezplatnosť vzdelávania a rovnaký prístup ku vzdelávaniu. „Máme rodičov, ktorí nie sú schopní alebo ochotní kupovať pracovné učebnice a pracovné zošity,“ poukazuje Galovičová. Pracovné učebnice a zošity tvoria najmä na druhom stupni doplnok ku klasickým učebniciam.
Galovičová zdôrazňuje, že v ich regióne je pre niektoré rodiny priveľa aj päť eur. S vyšším počtom detí potom stúpajú aj náklady. „Máme zhruba 15 percent detí v hmotnej núdzi,“ dodáva riaditeľka a pripomína, že veľká časť rodičov je nezamestnaných. Učitelia to potom riešia tak, že deťom pripravujú pracovné listy.

Potrebám školy nepostačoval podľa riaditeľky ani vlaňajší príspevok, no záťaž na rodičov nebola taká veľká. „Riešili sme to tak, že vo všetkých ročníkoch si rodičia kupujú pracovné zošity z matematiky,“ uvádza príklad.
Uskromniť sa často musia aj učitelia jednotlivých predmetov, ktorí sú nútení hľadať kompromisy a dohodnúť sa medzi sebou, kto z nich z nich na edukačné materiály počká. „Je to zložitá situácia a dochádza k rôznym nepríjemným situáciám. Každý vidí svoj predmet ako najdôležitejší,“ hovorí riaditeľka.
Viac a rovnako pre každého
Nielen riaditelia, ale aj ďalší ľudia, ktorí pôsobia v oblasti vzdelávania, sa zhodujú na tom, že štátna dotácia na učebnice by mala byť vyššia. Školy by ju mali dostávať v danej sume aspoň niekoľko rokov prípadne každoročne.
„Vzhľadom na možnosti našej ekonomiky by to malo byť aspoň 30 eur na jedného žiaka rovnomerne pre všetky ročníky dotknutých škôl. Tak by sme mohli dobehnúť učebnicový dlh, ktorý na školách máme. Potom by mohol príspevok teoreticky klesať. Otázkou je, čo bude o päť rokov, aké budú náklady na vývoj učebníc,“ mieni Miroslav Tokarčík, riaditeľ vydavateľstva Taktik.
Optimálnu výšku príspevku na učebnice sa snažil v minulosti vyrátať aj analytik Rehúš. „Pri hrubom odhade vychádzala pre základné školy suma okolo 40 eur na žiaka,“ spresňuje. V prípade stredných škôl to bolo o polovicu menej. Ako dodáva, do škôl by mali tieto príspevky smerovať každoročne.

Pri svojom odhade pre základné školy vychádzal Rehúš z predmetov, ktoré sa tam vyučujú, aká skladba učebníc a pracovných zošitov sa využíva na daných predmetoch či aká je ich priemerná cena na základe ponuky vydavateľstiev. Zohľadňoval pri tom aj životnosť učebných materiálov.
V prepočte na všetky deti by bolo podľa neho potrebných 20 až 30 miliónov eur ročne pre nákup učebníc. V tomto roku sa celková suma na edukačné materiály vrátane učebníc cudzích jazykov blíži po navýšení k spodnej hranici Rehúšovho odhadu, tak ako aj vlani.