Hviezdoslav, Červená čiapočka, Štefánik, Alexander Dubček, Karkulka či Erotika sú názvy ruží, ktoré v týchto dňoch rozkvitli vo zvolenskom arboréte. Samozrejme mien, po ktorých unikátne rastliny ich šľachtitelia nazvali, je ešte oveľa viac. Teraz má možnosť vychutnať si pohľad na ne široká verejnosť. Práve v tomto období sú určite najkrajšie.
Parfumy, džemy, medicína
Dni ruží robia vo zvolenskom arboréte každý rok. V tom aktuálnom sa toto tradičné podujatie uskutoční už tento víkend. Jeho brány sú otvorené od deviatej do osemnástej hodiny. Vstupné je, podľa veku, od jedného do troch eur. Čas s odborným výkladom vyhradili, v sobotu aj nedeľu, o desiatej a štrnástej hodine. My sme tam však vyrazili v predstihu. Sprevádzala nás naslovovzatá odborníčka – Ivana Sarvašová, vedúca Oddelenia genofondu drevín v Arboréte Borová hora Technickej univerzity vo Zvolene.
„Nájdete tu takmer osemsto odrôd ruží, z nich viac ako tristo je záhonových. Medzi ne patria čajohybridy, polyantky a floribundy. Ďalej tu máme miniruže, tiež popínavé, sadové a historické,“ vymenovala. Každý návštevník si podľa nej v ich rozáriu, ktoré je v rámci Slovenska najväčšie, nájde to svoje.
„Máme tu viac ako 3 600 kusov kríkov ruží. Je individuálne, kvôli čomu a ktoré odrody ľudí zaujímajú. U niekoho je to ich história, u iných pôžitok z vône, plnosť či farba kvetu, niekoho zase fascinujú moderné záhonové a ďalších popínavé či sadové odrody,“ mieni. Niektoré sú užitočné aj z medicínskeho hľadiska, pričom ružový olej zvykne mať liečivé účinky pri kožných problémoch. „Ľudia sem ale chodia aj kvôli šípkam. Máme tu ružu bedrovníkolistú, ktorá ich má čierne. Z ďalšej, ktorá sa volá karpatia, sa robia džemy. Tá škála je teda naozaj široká,“ podotkla.
Počas prechádzky arborétom nás naša sprievodkyňa upozorňovala na množstvo unikátnych druhov. „Napríklad ruža damascénska,“ ukázala na ker s kvetmi sfarbenými do fialova. Keď sme sa k nim priblížili tvárou, zacítili sme výraznú arómu. „V Bulharsku sú známe ružové voňavky, ktoré sa z nich robia. V podstate sa z nich destiluje ružový olej,“ podotkla. Objasnila, že zároveň ide o veľmi starú, až niekoľko storočnú, odrodu.
„História šľachtenia je obrovská. Niekoho lákajú tie najstaršie, iných zase klasické čajohybridy, ktorých šľachtenie sa začalo v devätnástom storočí. K raritám patria ruže od Rudolfa Geschwinda, ktorý bol šľachtiteľom v neďalekej Krupine. Zameriaval sa na mrazuvzdorné odrody,“ vysvetlila Sarvašová. Pripomenula, že ruže sú používané od dôb starého Egypta, no ako prví zakladali rozáriá Rimania. „Nie tak, ako ich poznáme dnes, ale tento druh je naozaj výrazne prešľachtený,“ poznamenala.
Pramať La France
Našu pozornosť odborníčka upriamila aj na prvú modernú ružu, čiže „pramať“ súčasných odrôd, s názvom La France od Dominiqua Guillota. „Je z roku 1867 a vznikla šľachtením, ktorého podstatu kríženia tvoria ruža čínska a voňavá. Dala základ moderným čajohybridom, ktoré verejnosť pozná z bežných kvetinárstiev. Majú vysoký a štíhly puk. Historické odrody ruží sú skôr ploské a mnoholisté,“ vysvetlila.
Najpopulárnejšie sú jednoznačne červené, no v areáli arboréta sa to ich farbami len tak hmýri. Zrak pútajú rôzne odtiene oranžových, ružových, fialových, niektoré sú výrazne žlté či biele. K špeciálnym patria mini ružičky s marhuľovým nádychom, ďalšie sa postupne menia zo svetlozelenej na bielu, nakoniec dozrejú do ružovkastej.
„Ruža ako rod pochádza zo severnej pologule. Botanických druhov je takmer 250, ale kultivarov, čiže šľachtených, je na svete aj 10-tisíc. Škála farieb je naozaj pestrá,“ pokračovala Sarvašová. „V európskych podmienkach sa divé ruže vyskytujú len v tmavoružovej farbe, ružovkastej a do biela. Introdukciou, čiže vnášaním čínskych a indických druhov do ich šľachtenia sa farba kvetov obohatila o žlté a červené tóny,“ ozrejmila. Dodala, že vo zvolenskom arboréte sa sústredili odrody slovenských, českých, maďarských, ale aj iných šľachtiteľov, teda najmä zo stredoeurópskeho priestoru.
Čítajte aj Matovičov návrh na 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách poslanci opäť odmietli
Odštartoval to Pravdomil Svoboda
Zbierka ruží sa v Arboréte Borová hora začala budovať súčasne so zbierkou drevín. Zo začiatku mala všeobecný charakter a jej základ tvoril sortiment odrôd, ktorý zhromaždil profesor Pravdomil Svoboda v Arboréte Peklov a v Kostelci nad Černými lesy. Hoci zbierka obsahovala do 1 200 odrôd v počte takmer 14-tisíc kríkov, jej zloženie sa ukázalo pre študijnú zbierku ako málo vhodné. V rokoch 1971 až 1973 preto vznikol návrh na jej odborné zameranie tak, aby zodpovedala celkovému poslaniu a orientácii arboréta. Pôvodný návrh Svobodu, pestovať odolné parkové ruže, bol doplnený o ďalšiu myšlienku – pestovať a archivovať odrody vyšľachtené na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Československa. Tiež odrody od šľachtiteľov pôsobiacich na tomto území.
V súčasnosti je na terasách vybudovaných v roku 1979 sústredených takmer 800 odrôd záhonových ruží, s osobitne vyčleneným priestrorom pre miniatúrne, popínavé a sadové.