K opatreniam, ktoré môžu pomôcť, patrí aj kosenie a čistenie korýt potokov a riek. Frekvencia vykonávania spomínaných opatrení však nie je ideálna. Na problém poukázal starosta obce Čečejovce v okrese Košice – okolie Lukáš Macák.
„Koryto Čečejovského potoka bolo nepokosené, tráva bola naozaj vysoká. Keď som na problém poukázal, vodohospodári prišli a pokosili okraje, no stred nechali tak,“ kritizoval starosta. Podľa neho sa tak zvyšuje riziko povodne v obci.
„Ak by to bolo možné, pokojne by sme pokosili celé koryto potoka. Máme zamestnancov v obecnom podniku a kosenie by nás vyšlo na 10–tisíc eur ročne,“ upresnil Macák s tým, že obci by sa to aj napriek nákladom oplatilo. „Lebo keby sme nepokosili, v prípade povodní by boli škody na obecnom aj súkromnom majetku určite vyššie, ako suma na kosenie a údržbu koryta,“ uzavrel starosta.
Vodná nádrž Bukovec je jedným zo zdrojov pitnej vody pre Košice.
Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák potvrdil, že do Čečejoviec poslali zamestnancov na údržbu. „Ak ostala na niektorých miestach tráva, má to svoj dôvod. Aj ochranári majú k tomu pripomienky, preto musíme niektoré veci konzultovať s nimi. Niekedy musia ostať aj nepokosené časti. Je to tak kvôli ochrane živočíchov,“ vysvetlil Bocák. Tráva v koryte rieky podľa neho nie je problém, ale… „V prípade povodne sa tráva ohne, prispôsobí sa toku. Ide hlavne o náletové dreviny, ktoré spôsobujú problémy pri zvýšených hladinách vodných tokov. Pri kosení za sekajú nielen steblá trávy, ale aj úplne mladé stromčeky, či kríky,“ vysvetlil hovorca s tým, že ak ide o vzrastlejšie dreviny, na ich odstránenie treba povolenie a môžu sa vyrúbať len v čase od októbra do marca.
Dodal, že v prípade potreby vedia poslať ľudí na údržbu koryta v obci, ktorá sa im ozve, no bude to na úkor susedných samospráv.
Vodohospodári nemajú ľudí
Hovorca SVP priznal, že s údržbou a kosením korýt vodných tokov majú problém. Jednoducho nestíhajú. Nemajú peniaze a ani ľudí. A hoci je situácia viac ako vážna, Bocák tvrdí, že štát problém vo svojom podniku nerieši.
„Máme len 55 percent počtu ľudí, ktorých môžeme vyslať do terénu. Na jedného zamestnanca neraz pripadá aj 100-kilometrový úsek. Napríklad čo sa týka rieky Hornád, tak na úsek od priehrady Ružín po hranicu s Maďarskom máme len sedem ľudí. Ide o desiatky kilometrov. Tí musia stíhať všetko, nielen údržbu,“ poukázal hovorca na čísla.
Navyše zápasia aj s problémom, ktorý trápi aj iné odvetvia. „Naši terajší zamestnanci jednoducho nemajú nástupcov. Je ich minimum. Či už ide o prácu v teréne, alebo odborníkov. O štúdium vodného hospodárstva nie je záujem, absolventov je len zopár ročne. V horizonte piatich až siedmich rokov už u nás skutočne nebude mať kto robiť,“ vysvetlil Bocák.
Dostali päť percent
A aby toho nebolo málo, veľkým problémom je aj spomínaný nedostatok peňazí. SVP je štátny podnik a patrí pod rezort životného prostredia. Možno aj preto dlhodobo zápasí s nedostatkom peňazí. Len pre zaujímavosť, SVP žiadal od štátu na tento rok 51 miliónov eur. Dostal však dva a pol milióna, čo je približne päť percent z vyžiadanej sumy.
Hoci tak SVP šetrí, kde sa dá, živoria na hrane. Aby toho nemali málo, od roku 2010 štát dlhuje SVP, teda svojmu vlastnému podniku, zhruba 300 miliónov eur. „Od novembra minulého roku sme prepustili vyše 80 ľudí z manažmentu. No viac už niet koho. Pokiaľ ide o naše príjmy, za správu a údržbu dostávame peniaze od vodární, aj elektrární, no nestačí to. Od jedných aj druhých by sme mohli žiadať oveľa viac, no je to dvojsečná zbraň. Preto k tomu nechceme pristúpiť,“ povedal hovorca.
Ak by žiadali od vodárov aj energetikov viac, podľa firmy by sa to premietlo do konečných cien pre spotrebiteľov. „Tým pádom nie sú peniaze na riadnu údržbu, robí sa len to nevyhnutné tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť,“ priznal Bocák.
Ministerstvo: Dlh je naozaj vysoký
SVP patrí pod Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré podľa hovorcu Tomáša Ferenčáka o probléme vie. „Faktom je, že investičný dlh vo vodohospodárskej oblasti, najmä obnovy vodných nádrží, sa pohybuje rádovo v stovkách miliónoch eur. Na nedostatok financií zo štátneho rozpočtu v štátnom podniku Slovenský vodohospodársky podnik upozornil Najvyšší kontrolný úrad v roku 2020,“ uviedol hovorca.
Dodal, že ministerstvo životného prostredia sa témou nedostatku finančných prostriedkov v SVP intenzívne zaoberá. Aké budú ďalšie kroky? „Otvorenou otázkou pri tvorbe rozpočtu na budúci rok je aj zabezpečiť dostatok financií na zákonné povinnosti štátneho podniku. Rovnako tak bude dôležité prijať koncepčné rozhodnutia o budúcnosti podniku, ale tiež úsporné a optimalizačné opatrenia,“ dodal Ferenčák.
Vodné nádrže mimo ohrozenia
Nedávne zničenie priehrady Kachovka na Ukrajine môže vyvolávať obavy o bezpečnosť vodných nádrží aj u nás. Bocák dôraznil, že aj napriek nelichotivému stavu v SVP sa o netreba obávať. „Na Slovensku je 303 priehrad, o všetky je postarané a robí sa na nich údržba. Napríklad nedávno prešla opravou vodná nádrž Ružiná pri Lučenci. Kvôli údržbe je naplánované čiastočne vypustenie Oravskej priehrady aj Ružína,“ vysvetlil hovorca. Dodal, že malé nádrže pravidelne kontrolujú. Všetky veľké vodné diela majú premyslené zabezpečenie.
„V prípade nebezpečenstva systém automaticky zapne sirény. Na veľkých vodných dielach je aj stála, 24 – hodinová služba, ktorá nádrž stráži, sleduje situáciu a vykonáva aj pravidelné obhliadky. Ak by bolo najhoršie, dôjde k vypusteniu vodnej nádrže,“ vyratúva hovorca SVP bezpečnostné opatrenia. V prípade ohrozenia by boli na rade aj okresné úrady, presnejšie civilná ochrana, ktorá má pre takéto prípade vypracované krízové scenáre.
Čo v prípade, ak by sa niekto nebodaj pokúsil o teroristický útok? „Vodná nádrž Orava má betónové segmenty hrádze. Tam by bolo obrazne povedané, treba celú tatrovku výbušniny, aby došlo k jej narušeniu. V prípade vodných nádrží so sypanou hrádzou, čo sú napríklad Starina, Bukovec, či Ružín by tých výbušnín bolo treba ešte viac,“ upokojil Bocák s tým, že veľké vodné diela sú nepretržite strážené a vybavené kamerovými systémami.