„Pravidelne sem chodí jeden mladý pár zo Senice či Bratislavčania. Máme zákazníkov z Trenčína a kedysi prichádzali aj z Košíc,“ hovorí majiteľka predajne Eva Pepová (68). S obchodíkom, na ktorý upozorňuje okrem výkladu len neveľká tabuľka so šípkou, je spätá od jeho začiatkov. Práve v ňom si kúpila aj svoj prvý klobúk. Dnes tvorí jej zbierku sedem modelov.
Klobúky a čiapky sa začali na tejto adrese predávať v 80. rokoch 20. storočia. „Predtým tu bol obchod s cukríkmi,“ približuje pani Eva. Do novej predajne, ktorá vtedy patrila odevnej spoločnosti, nastúpila po návrate z materskej dovolenky. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa stala jeho spolumajiteľkou a dnes už vlastný podnik vedie ako dôchodkyňa.
Prežila aj nákupné centrum
Predajňa s klobúkmi, ktoré nepatria k vysokoobrátkovému sortimentu, pretrvala na Hlavnej ulici takmer 40 rokov. Nepoložilo ju ani otvorenie neďalekého nákupného centra. „Mala som trochu obavu, že nám to zoberie zákazníkov, zo začiatku aj zobralo. Potom sa však začali vracať,“ hovorí majiteľka obchodu.
Predajní, ktoré by boli zamerané na klobúky, nie je podľa nej veľa. Za dlhovekosťou svojej prevádzky vidí vytrvalosť nielen na svojej strane, ale aj na strane zákazníkov. Aj počas nášho rozhovoru zavítala dnu jedna zo stálych zákazníčok. Niektorí sa k sem vracajú roky rokúce. „Mám jednu zákazníčku, ktorá si v priebehu roka dopraje tri klobúky,“ prezrádza pani Eva. Na jej zbierku sa jej však nikdy nespýtala.
Maličká predajňa sa za tie roky takmer vôbec nezmenila. Neveľký priestor je stále rovnako obsiaty množstvom klobúkom. Môže ich byť okolo tisíc. Väčšina z nich je naskladaná v komínoch. „Takýto typ klobúka nosil napríklad Tomáš Garrigue Masaryk alebo v šedej verzii postava detektíva Hercula Poirota,“ približuje pani Eva.
Nájdu sa tu tiež cylindre, bužinky, lodičky, fascinátory či látkové klobúky v rybárskom štýle. Spomedzi letných modelov vytŕča nie úplne typický klobúk pre naše končiny. Je známy skôr so záberov z ryžových polí. „Pred dvomi rokmi som ich mala v ponuke po prvýkrát a všetky sa predali,“ hovorí. Vlani ich bolo menej, ale keďže ich ľudia pýtali, tak ich doobjednala. Zákazníci ich kupujú najmä do záhrady, zrejme pre ich priaznivú cenu.
Eleganciu klobúkov objavujú aj mladí
Kedysi bola podľa pani Evy ponuka klobúkov bohatšia. „Sortiment bol väčší, aj farebnosťou,“ približuje s tým, že ani ženy sa podľa nej nebáli nosiť pestrejšie klobúky. Je to podľa nej nezvyk, pretože voľakedajšia generácia dám, ktoré nosili klobúky, pomaly vymiera. Tieto módne doplnky však začínajú postupne objavovať aj mladšie ženy nad 20 rokov.
Zákazníci dnes siahajú najmä po čiernej, šedej či bordovej farbe. „Pomenej sa míňa tmavomodrá či červená. Veľmi málo je zelenej. Napodiv sa celkom dobre predávala horčicová,“ približuje pani Eva. V tom, čo ľudia nosili koncom 90. rokov minulého storočia a dnes, výrazný rozdiel nevidí. „Dizajnom sa teraz sa vraciame k 30. rokom 20. storočia s menšími krempami (lem klobúka, pozn. red.),“ ukazuje na jeden z modelov pani Eva. Podotýka však, že klobúky nepodliehajú trendom, ako iný módny tovar.
Najdrahším kúskom je elegantný čierny sisalový dámsky klobúk. Stojí presne sto eur. K drahším modelom patria aj panamské klobúky, ktoré sa vyrábajú z listov rastliny podobnej palme. „Sú ručne pletené priamo v Ekvádore,“ spresňuje majiteľka. Tam majú tieto svetlé klobúky aj svoje korene.
K ich popularite prispel americký prezident Theodore Roosevelt, ktorý si v roku 1906 prišiel obzrieť stavenisko Panamského prieplavu. Z návštevy pochádza fotografia, na ktorej je zachytený práve s takýmto klobúkom na hlave. Označenie panamský klobúk sa však používalo už skôr.
Vyššia suma je aj na cenovkách klobúkov zo zajačej srsti. „Ide o najkvalitnejší materiál na klobúky,“ zdôrazňuje pani Eva. Ako reprezentanta ukazuje dámsky oceľovomodrý klobúk od svetoznámej českej značky. „Mala som tu nemeckých zákazníkov a tí chceli len klobúk tejto značky,“ naznačuje jej popularitu. Väčšina klobúkov v predajni je českej výroby.
Dá sa nájsť pre každého
Počas našej návštevy sa v obchodíku vystriedalo asi päť ľudí. Väčšina z nich mala praktické požiadavky. „Chcem radšej niečo tmavšie, potrebujem ho na záhradu,“ vraví staršia dáma s vysvetlením, že bledý slamený klobúk by sa jej rýchlo zašpinil. Napokon odišla so svojou prvou voľbou. Druhá zákazníčka hľadala látkový klobúk, ktorý by mohla oprať. Ďalšia zháňala klobúčik pre vnučku.
Hlavná sezóna je však v zime. „Je aj silnejšia, viac sa toho predáva,“ hovorí pani Eva. V rámci prikrývok hlavy sa predávajú najmä baretky. O klobúky je o čosi menší záujem. Mladší zákazníci hľadajú vhodný doplnok k štýlu konkrétneho outfitu, napríklad k elegantnému kabátu. „Niekedy si ho vezmú so sebou, aby to vedeli farebne zladiť. Väčšinou však už majú predstavu o tom, čo chcú,“ rozpráva.
Za tie roky, čo sa pred ňou vystriedalo mnoho tvárí s rôznymi črtami, je presvedčená, že pre každého sa dá nájsť ten správny klobúk. Veľa môže podľa nej ovplyvniť aj nastavenie zákazníka, ktorý je presvedčený o tom, že mu klobúk jednoducho nesedí.
Pri výbere klobúka platí podľa nej základné pravidlo – nízki ľudia by nemali nosiť objemné modely. „Opticky ich zatláčajú do zeme,“ vraví pani Eva a demonštratívne na sebe vyskúša dva klobúky, jeden so širším i druhý s užším lemom. Naozaj jej viac pristane ten druhý.