Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu používa až trinásť druhov mín – z nich sedem protipechotných a šesť protitankových. Pokrývajú územie veľké približne ako dve Rakúske republiky. Vyčistiť ho by za bežných postupov trvalo až 725 rokov. Iniciatíva Darček pre Putina preto odštartovala na Slovensku zbierku na odmínovač Božena 5, ktorý vyrábajú v Krupine. Pomáha im s tým tiež iniciatíva Mier Ukrajine a viaceré darcovské platformy.
Začiatkom júla organizátori ohlásili, že sú v polovici cesty k cieľu, čím dosiahli dôležitý míľnik – slovenský odmínovač pre Ukrajinu ide do výroby. Po finalizácii má pomáhať Chersonským hasičom. Aktuálne majú na konte už viac ako 302-tisíc eur a zbierka pokračuje. Spustená bola 8. mája pred ukrajinským veľvyslanectvom.
Ovládanie na diaľku
Ako výroba tohto stroja vyzerá, sme sa išli pozrieť do krupinskej spoločnosti Way Industries. Vo fabrike nás sprevádzali generálny riaditeľ Bronislav Balga a obchodný riaditeľ Jozef Marinič. Začali sme netypicky – najskôr nás zobrali do haly, v ktorej už stála jedna hotová Božena 5. Tá je tam od ministerstva obrany kvôli oprave.
„Tu sa to celé kompletizuje,“ ukázal Balga na veľký priestor, ktorému dominoval spomínaný odmínovač. „Model päť má hore upínač, ktorý keď sa spustí dole, dá sa naň pripojiť akýkoľvek nástroj. Napríklad fréza – pripojí sa hydraulika a môže to ísť. Ovládané je to diaľkovo, operátorom, až do troch kilometrov,“ objasnil. Podčiarkol, že na frézu majú vlastný patent. „Týmto pracovným nástrojom sa aktivuje mína a tým dochádza k jej zneškodneniu, na základe čoho nedôjde k poškodeniu stroja,“ vysvetlil.
Pokračoval, že montážne skupiny majú vo finálnej fáze k dispozícii aj žeriav, ktorým si všetko naložia a poskladajú. V hale robia tiež takzvané oživenie stroja, čiže prvé naštartovanie a vyskúšanie. Nakoniec príde od zákazníka skupina ľudí na vyškolenie, aby ho vedeli používať a vykonávať na ňom základný servis. Zložité opravy rieši priamo firma, ktorá dáva na mechanické časti záruku dvanásť mesiacov.
Vzápätí nás šéfovia fabriky zaviedli do zóny, kde sa celý výrobný proces začína. „Na stredisku prípravy materiálu k píleniu, páleniu a ohýbaniu materiálu. Postupne prejdeme cez zvarovňu, obrobňu, až na montážnu linku,“ hovorí Marinič. Ozrejmil, že ide o štandardnú strojársku výrobu, ktorú zvládajú bezproblémovo, no trochu im to komplikujú dodávky komponentov ako sú motory, hydraulické systémy, filtre či pancierové materiály. Dĺžka ich dodania trvá aj sedem mesiacov. Odhaduje, že Božena pre Ukrajinu by mohla byť hotová na konci roka, najneskôr začiatkom budúceho.
Momentálne sa na množstvo komponentov čaká, preto sme nemohli vidieť už poskladanú nejakú väčšiu časť modelu, ktorého výrobu nedávno avizovali. Vo veľkom priestore však vládol mierny hluk – robotníci opracovávali súčiastky, ktoré už majú k dispozícii.
Na všetkých kontinentoch
Po „exkurzii“ medzi rôznymi linkami a mechanizmami nastal čas aj na pokojný rozhovor. Dozvedeli sme sa, že doteraz ročne vyrobili vo Way Industries približne dvadsať kusov odmínovačov Božena, no v prípade potreby a dostatočnom množstve materiálov zvládnu aj osem mesačne. Tento slovenský produkt je už vo viac ako tridsiatich krajinách sveta.
„Veľmi aktívne pôsobíme, kvôli Náhornému Karabachu, v Azerbajdžane, kde sme aj vlani dodali sedem strojov,“ poznamenal Marinič. Tvrdí, že v porovnaní s konkurenciou v Chorvátsku, Švajčiarsku či Anglicku sú ich stroje jednoduchšie, lacnejšie na prevádzku či údržbu a vyznačujú sa vysokou životnosťou.
„Máme najlepší pomer cena – výkon. Záleží od veľkosti Boženy, ale napríklad päťka stojí okolo 500-tisíc eur. Je to výrazne menej ako u ostatných výrobcov. Ceny konkurencie sa pohybujú od 800-tisíc vyššie,“ povedal Balga. Frézu, náhradné diely a zaškolenie poskytnú projektu Mier na Ukrajine zdarma. „Takže skoro 90-tisíc eur je náš príspevok,“ podotkol.
Niekomu sa aj tak môže zdať tento slovenský produkt drahý, no lacné nie sú ani materiály naň. „Položme si však otázku: Akú cenu má ľudský život? My si to netrúfame povedať,“ zamysleli sa riaditelia. Podčiarkli, že mínových polí je na svete veľa, pričom na nich umiera aj množstvo detí.
Slovenské Boženy už pomáhali napríklad v Albánsku, Kosove a Srbsku. Zavedené sú aj v NATO, čiže majú kodifikáciu a môžu byť používané armádami Severoatlantickej aliancie. Okrem toho, že ich používa aj slovenská armáda, nechýbajú ani v Česku, Poľsku, Holandsku, Kanade, Austrálii. Ďalšie krajiny, v ktorých slúžili, sú Angola, Sudán, Afganistan, Irak, Srí Lanka, Kolumbia, Čile, Indonézia, Kambodža, Thajsko, Bangladéš, Etiópia, Eritrea, Nigéria a iné.
„Je toho naozaj veľa, no najväčšou cťou je pre nás fakt, že sú zavedené v už spomínaných armádach NATO,“ zhodli sa obidvaja. Zároveň poukázali na kvalitu ich systémov. „Garantujeme, že keď prejdeme zamínovaným územím, za nami je všetko stopercentne v poriadku,“ tvrdia. Vzápätí opäť spomenuli oblasť, v ktorej sa teraz ich stroje zídu asi najviac.
Čítajte aj Čaputová sľúbila, že bude iniciovať stretnutie Ódora s predstaviteľmi samospráv, uviedol po rokovaní Viskupič
„Potreba odmínovania na Ukrajine je v ostatnom roku výrazná a každým dňom to stúpa. Božena 4 má maximálny výkon, pri ideálnych podmienkach, 3 500 štvorcových metrov za hodinu. Pri Božene 5 je to 5 900 štvorcových metrov,“ hovorí Marinič. Priblížil, že pri likvidácii mín týmto strojom dochádza v protitankovej línii k obrovskej detonácii.
„Keby ste boli od toho bodu vo vzdialenosti do 50 metrov, tá tlaková vlna vás zhodí na zem. Zariadenie potom treba dôkladne skontrolovať. Pri menších protipechotných mínach sa robí len optická kontrola,“ doplnil.
Z Krupiny zatiaľ bolo na Ukrajinu dodaných celkovo desať strojov. Dva kusy tých najmodernejších – Boženy 5, tam putovali od našej armády. Ministerstvo obrany tam však vraj „posunulo“ aj zvyšných osem, medzi ktorými sú, okrem modelu 4, aj staršie „trojky“ a „dvojky“. Tie už ale majú svoje najlepšie roky za sebou. Pojazdných by tam malo byť šesť slovenských strojov.
Vyrábajú už aj lanovky
Základný kameň dnešnej fabriky Way Industries položili v roku 1969. Krupinský závod vtedy patril pod Podpolianske strojárne v Detve. Najskôr tam vyrábali len súčasti poľnohospodárskych strojov, no rozširovanie produkcie si vyžiadalo postavenie hlavnej výrobnej haly. V roku 1981 pribudol program na UNC, teda univerzálny cestný nakladač. Keďže fabrika patrila pod detvianske strojárne, pridala si aj komponentnú výrobu na špeciálne stroje, čiže bojové vozidlá pechoty (BVP).
V roku 1999 prešli z UNC na novú modelovú radu zvanú Locust, ktorá bola na tú dobu nadčasová a získala viaceré ocenenia – medzi nimi aj za národný dizajn. V roku 1994, na základe požiadavok slovenského ženijného pluku, ktorý pôsobil v bývalej Juhoslávii, začali vyvíjať prvý odmínovací systém. Božena 1 vychádzala z nakladača, no použili sa iné materiály a rôzne panciere. Prvý kus sa datuje na začiatok roka 1995, odvtedy ich vyrobili zhruba 230. Samozrejme, všetkých typov dokopy, čiže od Boženy 1 až po 5. V súčasnosti do výrobného portfólia spoločnosti patria systémy Božena 4 a 5, šmykom riadené nakladače Locust, lanové dráhy a lyžiarske vleky Tatraway. Podnik zamestnáva, v Krupine a vo svojej kežmarskej pobočke, dokopy 250 ľudí.